Kľačala som pred jazierkom v lese a pozerala na svoj odraz.Neviem uveriť ako veľmi som sa zmenila..Moje oči , ktoré vždy sršali optimizmom a chuťou do života vyhasli.Nemôžem sa ďalej pozerať na svoj odraz tak zlosťou udriem do vody.Hladina sa rozmazáva a môj odraz je nejasný..Hladina sa postupne upokojí a trhne mnou. "Hayley!!" otočím sa a vyskočím na nohy.Prisahám že som ju tam uvidela.Tesne za mnou.Ale teraz tam nebol nikto.."Zachráň ma...Pomôž mi!!" kričal Hayliin hlas.Zdesene som sa obzrela. "Cassie!!" volal ma hlas a ja som sa rozutekala.Bežala som , ani neviem kam..Len som vedela , že mám ísť tým smerom.Zrazu ma niečo chytilo za rameno..Otočila som sa a stála som tvárou v tvár mŕtvej Hayley.
Prudko som sa posadila na posteľ a vydýchavala.Znovu tá istá nočná mora...
Priložila som si ruku na čelo.Celá som horela , ale pripisovala som to snu.Uprela s zrak na budík. "To snaď nie.." zaúpela som a šla sa rýchlo obliecť.Druhý deň v škole a už meškám.Keď som sa obliekla , tak som schytila tašku a zbehla dolú.Rodičia už boli pravdepodobne v práci.Vzala som si kľúče , zamkla som a začala utekať popri ceste do školy.Musela som vyzerať dosť komicky ale nezaujímalo ma to.Niekto zatrúbil a ja som skoro zletela na cestu.Auto pri mne zastavilo a z okienka vykukla ryšavá hlava. "Čauko kočka.Nechceš zviesť?" usmiala sa na mňa Ginger a ja som s vďakou prikývla a nastúpila do auta.Zapla som si pás a vydýchla som."Asi som nepočula budík"
"To sa predsa stáva.Ja som raz dokonca budík hodila von oknom a spala dalej , kým som nezistila že mám ísť do školy" zasmiala sa a ja som sa s chuťou zasmiala s ňou.O pár minút zastavila pred školou."No našťastie stíhame len tak tak." usmiala sa na mňa.
Prvú hodinu sme mali angličtinu.Sadli sme si do lavice a obzrela som sa po triede.Leo tu nebol.Neviem či ma zaplavilo sklamanie alebo úľava.Spomenula som si na jeho včerajšie arogantné slová a zamrvila som sa na stoličke.Sklonila som hlavu a zatvorila oči.Vybavila som si jeho tvár.Hnedé postrapatené vlasy a zelenkasté oči s nádychom zlatej.Jeho hlas keď ku mne prehovoril...Zamračila som sa a zdvihla hlavu a celú hodinu počúvala učiteľku.Zakázala som si na Lea myslieť.
Pozrela som sa do rozvrhu a zistila , že druhú hodinu mám dejepis.Šla som teda do učebne a sadla som si do lavice celkom vzadu.Nech mám pokoj - pomyslela som si a ponorila sa do učebnice dejepisu.Druhá svetová vojna? Nadýchla som sa a poobzerala sa po triede.Zťažka som prehltla pri pohľade na dievča s dvoma copmi na stranu.Mala presne taký istý čierny odtieň vlasov ako Hayley.Spomenula som si ako tie copíky nosila v lete skoro stále.Dievča sa otočilo ale Hayley to nebola.Toto dievča malo pery plnšie a malo pehy.Zatočila sa mi hlava a oprela som sa.Celý dejepis mnou pulzovala zlá energia a potreba sa vyplakať.
Táto nálada ma sprevádzala aj nasledujúce 2 hodiny.Vôbec som nedávala pozor na hodine.Zachránilo ma len to , že som sedela vzadu.Spomínala som na Hayley a na naše príhody a zážitky.Na jej veselú tvár a potrebu niečo vystrojiť a chuť žiť a zabávať sa.Na jej čierne vlasy , ktoré jej závidela nejedno dievča.Tak isto na jej modré oči a maličký nos.Stiekla mi po tvári slza..Rýchlo som si ju zotrela rukávom na mikine a sklopila zrak.Zaspomínala som aj na zimu minulého roku...Šľapali sme do kopca.Len ja a Hayley.Bola to taká mini dámska jazda.Guľovali sme sa a a padali , váľali sa v snehu až sme vyšli na kopec.Stmievalo sa a sneh vyzeral ako hromada kryštálikov rôznych farieb.Ľahli sme si do snehu a pozorovali večernú oblohu.Chytila ma za ruku a povedala. "Budeme najlepšími kamarátkami navždy.Viem to.Vieš ako?" Pozrela sa na mňa a ja som pokrútila hlavou."Cítim to tuto " priložila si ruku na srdce.Usmiala som sa " Tak potom to tak bude." "Áno..len musíme chcieť.Ale veď nám nehrozí , že nás rozdelí chlapec.Každá máme rada iné typy "zacali sme sa smiať. Náš smiech mi znel v hlave ešte hodnú chvíľu.
Ďalšiu hodinu mám chémiu.Fajn tak teda idem..Blúdila som po škole v snahe nájsť učebňu ale márne.Pozrela som sa teda na mapku školy a sklamane som si povzdychla.Žiadne nápisy pre učebne.
"Ale alee...Žeby sa tu niekto stratil?" Otočila som sa.Leo.Opieral sa o jednu zo skrínok a pohŕdavo na mňa pozeral.Zamračila som sa.Nahromadila sa vo mne zlosť a ani neviem ako už som kričala. "Myslíš si že keď som tu nová , tak že ma môžeš buzerovať a dávať mi jasne najavo kto je tu doma a kto je tu populárny?! Tak to nie môj zlatý! To sa pekne mýliš! Nenechám si skákať po hlave nejakým frajeríkom , čo si o sebe myslí , že zjedol múdrosť sveta!! " stála som tam so zaťatými pesťami a zlostne som funela.Videla som v jeho tvári zaskočenie. " Hm tiež idem na chémiu " zamrmlal a tým mi nepriamo naznačil , že ho mám nasledovať.Tak som za ním šla.Zastavil sa pred učebňou , nahol sa ku mne až som mohla zacítiť jeho kolínsku.Poriadne som ss nadýchla a on mi pošepkal. "Len tak mimochodom..Nebolo to kvôli popularite" pozrel sa mi do očí.Prehltla som , otočil sa a vkráčal do učebne.Chvíľu som tam stála a spamätávala sa a nakoniec som vošla za ním a sadla si do lavice.Sama.
Učiteľka rozsadzovala.Len prosím nie...prosím. - pomyslela som si a presadila ku mne Lea. Fajn..prosenie nepomáha. Vyzeral , že mu je to jedno , kde sedí.Snažila som sa nahodiť ľahostajný výraz a pozrela som sa na neho.Pohľady sa nám stretli a ja som bleskovo premýšľala čo mám povedať. "Eh..pekné žaby nie? " nervózne som sa usmiala a ukázala na žaby pripravené k pitvaniu pred nami. Panebože.Vážne som sa spýtala toto??? Trapas trapas trapas. - pomyslela som si.Mykali sa mu kútiky úst a nakoniec to nevydržal a zasmial sa.Celá som očervenela a už sme sa radšej venovali štúdiu.
Toto bola tretia časť tak dúfam že sa páčila :)) Trochu dlhšia.Vaša Veronika
