Hannah

New girl

Rozprával som sa s Nateom pri každej príležitosti. Bol to celkom fajn chalan. Stretávali sme sa pri výdaji jedla a poobede v záhrade. Bolo super tráviť čas inak, než v tichu bielych izieb za kriku "susedov". Aj keď bol Nate divný, ale skôr tým dobrých spôsobom. Keď som si na neho spomenul, hneď sa vynoril zo svojej izby a mieril ku mne. Jeho izba bola úplne na konci chodby. Asi po troch dňoch, čo sa tu objavil, sme sedeli pri obede a preberali náš doterajší život. V tom zmenil tému a spýtal sa ma.

"Počuj, vieš o tom, že sem prišlo nové dievča?" Potriasol som hlavou a chcel som sa ho na ňu opýtať, no Nate naklonil hlavu do strany a uprel pohľad za mňa. Otočil som sa a zbadal ju. Nižšie obyčajné dievča s bledohnedými vlasmi a prenikavými očami. Pery mala červené, ale skôr od ich hryzenia než od rúžu. Aj keď kráčala k okienku, hrýzla si do spodnej pery. Bola krásna. Ako víla v tomto hnusnom svete. Predstavil som si ju v letných šatách, ako beží lúkou a vlasy jej vejú vo vetre. Napriek tomu, že mala na sebe biele tričko a nohavice, nemohol som z nej spustiť oči. Ale musel som, ak by ma zbadala, iste by si pomyslela že som nejaký cvok. Odtrhol som teda od nej zrak a obrátil sa späť k Nateovi. 

"Je pekná, však? Ale asi nebude normálna, keď je tu." Poznamenal Nate.

"Chceš povedať, že my tiež nie sme normálni?" Dodal som naoko vážne a obaja sme sa zasmiali. Nedalo mi to, pozrel som sa k okienku znova, ale už tam nebola. Otočil som hlavu a vtedy som ju uvidel. Neviem ako prešla okolo, nevšimol som si. Sedela pri stole neďaleko nášho a upierala na mňa svoje modré oči. Usmiala sa, potom sklonila hlavu a pustila sa do jedla. Nedívala sa na teba, Harry. Určite nie. Presviedčalo ma moje druhé ja, ale istá moja časť odporovala. Sústredil som sa na obed a snažil sa ju ignorovať. Ale jej sa to zrejme nepáčilo, pretože rýchlo dojedla a pozdravila ma, keď prechádzala okolo. Zmätene som odpovedal a Nate sa pridal.

"Zrejme si ju zaujal. Ale dávaj si pozor." Začul som jeho hlas, takmer som zabudol, že je tu so mnou. S úsmevom som potriasol hlavou ale dúfal som, že to tak naozaj je. Uchvátila ma. Stačilo pár sekúnd.

Chcel som o nej vedieť všetko a uznávam, že môj nový priateľ Nate by mohol pokojne zmiznúť a mne by to bolo jedno. Zvyšok dňa som ju už nevidel, napriek tomu som si líhal do postele s myšlienkami na ňu. Akonáhle som však zavrel oči, jej tvár sa zmenila na Leahinu a ja som vedel, že ma čaká ďalšia nočná mora.