Hannah

Doktor

Ležal som pripútaný v temnej miestnosti a čakal, kedy pominie účinok injekcie. Neviem ako dlho som spal, neviem ani kde som. Neviem kde je Hannah, neviem či je už deň alebo stále noc. Neviem nič. Som totálne v háji. 

Zrejme ma odvlečú dolu a budú ma "liečiť". Ďakujem pekne. Nechcem. 

Postupne som opäť začal cítiť prsty, neskôr ruky a aj nohy. Mohol som sa hýbať, aspoň pokiaľ mi to dovolili remene. Nemalo význam nejako sa vzpierať, ruku cez ne nepretiahnem a neutrhol by ich zrejme ani Hulk. Oprel som si hlavu a premýšľal, čo urobím, keď po mňa prídu. 

Sotva mi stihlo niečo napadnúť, dvere sa otvorili a dnu vstúpil muž a žena. 

"Už je lepšie?" Spýtala sa ma milo a ja som prikývol. Ani som presne nechápal na čo sa pýta, zrejme si myslela, že som mal včera nejaký záchvat. Odviazali ma a pomohli mi vstať. Odviedli ma do jedálne a posadili k stolu. Položila predo mňa raňajky a usmiala sa. Porozhliadol som sa okolo. Hannah sa ešte nevrátila a začínal som pochybovať že sa vôbec niekedy vráti. Ale horšie bolo, že už som nevidel ani Natea. Pokojne som dojedol a odniesol tácku. Sestra ma odprevadila do izby a sotva som si sadol, vstúpil dnu doktor, u ktorého som bol predtým než ma sem zavreli. Za dverami zostal stáť vysoký chlap, zrejme pre prípad, že by som doktora napadol. 

Sledoval som ho a čakal čo urobí. 

"Ahoj Harry." Pozdravil ma a ja som z neho nespúšťal oči. 

"Si tu už nejaký čas a neboli s tebou problémy. Čo sa včera stalo?" Spýtal sa a ja som sa rozhodoval, či mu má povedať pravdu alebo predstierať, že som blázon. 

Napokon som si vybral. 

"Chcel som ujsť. Pred časom som tu videl jedno dievča, Hannu. Potom zmizla a ja ju počujem každú noc kričať. A dnes zmizol aj ďalší môj známy, Nate. Zrejme ich držia niekde dole, doktor, prosím. Musíte mi pomôcť." Hľadel som mu do očí s nádejou, dúfal som, že mi uverí. 

Márne.