Hannah

Hra

"Videl som ťa baviť sa s tou novou. Čo ti vravela?" Opýtal sa ma Nate na druhý deň, keď som sedel vonku pod veľkým stromom.

"Čo si sa neukázal? Mohol si si s ňou podebatovať, keď si taký zvedavý. Kde si vlastne bol?" Len mávol rukou a než mi stihol odpovedať, zjavila sa pri nás.

"My o vlku..." Zašepkal Nate tak, aby ho nepočula a zavesil sa na ňu pohľadom. Sadla si ku mne bez pozdravu, bez opýtania, proste sa posadila a oprela sa o strom.

"Ty si tam včera nebol, ako sa voláš?" 

"Nate."

"Hannah. Na čo tak zízaš?" Upozornila ho, keď z nej nespúšťal oči a popravde, ani mne ten jeho pohľad nebol príjemný. Nate len sucho odvetil, že na nič a pobral sa preč. 

"Počul si ráno to jačanie? Mala som pocit, že mi roztrhne uši. Kriste! Čo tu s tými ľuďmi robia? Som tu krátko a podľa psychoša nie som na tom až tak zle, ale neviem čo spravili tí ľudia, keď sa k nim správajú ako k zverom." Nevedel som ani čo jej na to povedať, posunula sa ku mne bližšie a oprela si hlavu o moje rameno. To dievča bolo fakt divné. Ale páčilo sa mi.

"Hej, počul som to. Neviem. Asi nejaká terapia." 

"To iste. Terapia." Zdvihla ruky na znak úvodzoviek a potom sa začala smiať. Nechcel som sa smiať, netušil som čo je jej smiešne ale nevydržal som. 

"Čo sa smeješ?" Spýtal som sa so širokým úsmevom a ona ku mne len pootočila hlavu so svojimi modrými očami.

"Nie je to jedno?" Povedala veselo a rozbehla sa pomedzi stromy. To dievča bolo naozaj divné. Ale mne to bolo fuk. Tiež som nebol práve psychicky vyrovnaný človek a domov som sa tak skoro nechystal. 

Keď sa mi stratila z dohľadu, zjavil sa pri mne Nate. 

"Je riadne šibnutá, hm?"

"Neviem. Vôbec sa v nej nevyznám." 

"Daj na mňa. Vyhýbaj sa jej. Vystačíme si sami." Kamarátsky ma potľapkal po pleci ale nevnímal som ho. Moje myšlienky už boli zasa úplne inde. Chlapi v bielom nás povedali nech ideme dnu a tak sme sa neochotne zdvihli. Mierili sme ku vchodu, keď som začul za nami hlasný smiech. Hannah. Behala pomedzi stromy ako zmyslov zbavená a snažila sa utiecť od tých mužov, akoby s nimi hrala naháňačku. Prešmykla sa okolo nás.

"Bež, idú po nás." Skríkla na mňa. Netušil som čo za hru to hrala ale pridal som sa.  Nemal som veľmi na výber. Schmatla ma za ruku a dotiahla až k jedálni. Potom si sadla a tvárila sa akoby nič. Došlo mi, že slovo zvláštna je pre ňu slabý výraz.