Epilóg

245 30 16
                                    

O pár dní sestra otvorila izbu ako každé ráno, aby Harryho zavolala na raňajky. Potom obišla ešte zopár izieb a keďže Harry nevychádzal, vrátila sa do jeho izby. Ležal na posteli bruchom dolu, tvár mal otočenú ku stene. Podišla k nemu a potriasla ním, aby sa prebral. 

Nereagoval. 

Pootočila ho a ucítila jeho studené ruky. Vydesené oči prebehli po jeho tele. Vybehla na chodbu a kričala o pomoc. Hlavná sestra a jeden vysoký muž ju rýchlo nasledovali. Sestra skontrolovala pulz a rozkázala mužovi vedľa seba aby priviedol kolegu.

"Čo sa stalo?" Spýtala sa hlavná sestra no dievča len pokrčilo ramenami, do očí sa jej hrnuli slzy. Zrak jej padol na matrac. Na jeho rohu sa ťahala malá trhlina na látke. Sklonila sa k tomu miestu a strčila dnu prsty. Na zem vypadli dve tabletky. 

"Rýchlo, zrejme sa predávkoval. Na ošetrovňu!" Chlapci zdvihli Harryho bezvládne telo a preložili ho na lôžko, s ktorým okamžite odišli spoločne s hlavnou sestrou. 

Dievča v bielej uniforme sa vrátilo k svojej práci. Stále však čakala, kým sa zjaví hlavná sestra. Vošla do jedálne tesne po raňajkách a dievča k nej pribehlo.

"Neprežil to. Musel si ich tam odkladať odkedy tu bol. Ako to, že si to nikto nevšimol? Ste úplne neschopný. Zaši tú dieru a vymeň obliečky." Rozkázala jej nevrlým tónom a dievča ju poslúchlo. 

O pár minút stála v jeho izbe s čistými obliečkami, položila ich na posteľ a sadla si. Keď vzala do rúk vankúš a otočila ho, oči jej spočinuli na jeho posledných slovách. Písmená boli kostrbaté a napísané krvou. Odkaz jeho zúfalého činu.

"Hannah ma donútila."


HannahWhere stories live. Discover now