The college life

Kapitola 12

„Snívať sa neoplatí, potom vás krutá realita prefacká. Život červené fľaky nepofúka, ako mama, ale nechá vás z rán sa pekne vylízať. Alebo sa necháte vylízať niekomu inému," premýšľa Mia vo vlaku. Pozerala na dievča stojace mimo kupé. Očividne ešte pred chvíľou plakalo. Ktovie prečo? Blúdilo Mii hlavou. Rada pozorovala ľudí a skúšala k ním priradiť osudy.

Najradšej však pozorovala pekných mužov a pri nich si dopriala celkom iné etudy. Postojačky, zozadu, poležiačky, ale samozrejme najradšej to mala v jazdeckej polohe. Vlak si to pomaly šinul po koľajniciach a uplakaná dievčina už kamsi zmizla. Vozeň bol temer prázdny. Miu už nebavilo čítať, ani hľadieť na ojazdenú cestu. Mala ju pred očami najmenej stokrát.

Zo školy domov, z domu do školy. Možno jej kedysi aj pripadala zaujímavá, ale rovnako ako s okukaným chlapom ju pomaly ale isto prestávalo baviť strácať s ňou čas. Zaklonila hlavu a položila si ju na opierku. Proti pravidlám si vystrela štíhle nohy na sedadlo oproti a pozorovala špičky svojich lodičiek. V pravidelnom rytme vlaku ani nepostrehla, ako sa na kupé otvárajú dvere.

Najprv sa strhla, z kontrolórov mala s vyloženými nohami strach. Už minule jej chcel jeden nadeliť pokutu. Potom to zausmievala a išlo sa ďalej, ale obmäkčovať iba kútikmi dohora sa donekonečna nedá. Vo dverách stál mladý sympaťák s taškou od notebooku prehodenou cez plece. „Môžem si prisadnúť?" Spýtal sa s úsmevom.„Pokojne dajte nohy naspäť, ja sa zmestím a dobre sa na ne pozerá," prehodil. Očividne si všimol, ako sa Mia zľakla jeho príchodu.

„V pohode, aj tak čoskoro príde revízor, chlapi ani netušia ako sa opätkoch zle chodí," nadhodila Mia, aby reč nestála. Už mala skúsenosť, že pokiaľ si s chlapom má čo povedať, všetko plynie omnoho zaujímavejšie. Aj otrepaná cesta, dotyk, bozk, jemné pohladenie, prvý dotyk v nohavičkách a samospádom k výšinám.

Iba potichu kývol a otvoril počítač, nevyzeralo, že by chcel s ňou hovoriť o niečo viac, ako bolo zdvorilé. Mia si jemne nadvihla sukňu a opäť vyložila nohy na sedadlo vedľa neho. Čakala, že ho to vytrhne od práce. „Si teda naozaj nezbedné dievča," začal jej tykať. „Myslíš, že revízor nepríde?" Skúmavo jej pozoroval štíhle nohy.

Mia iba mykla plecom. „Veď čo, možno ho ukecám." „A na čo by si ho ukecala?" Zaprel sa do nej pichľavým pohľadom modrých očí, pripomínajúcich odtieňom železničiarsky kostým a chytil ju za členok.

Mierne sa mykla, ale na priehlavku cítila hrejivé teplo jeho dlaní a rozhodla sa vyčkávať. „Ja som Braňo, teší ma." Pozorne jej ešte raz stisol členok. Mia mu so smiechom potriasla nohou. „Mia, aj mňa teší."

Našťastie bolo obom jasné, že ľady sa prelomili a cesta bude možno o niečo zaujímavejšia, ako si ju Mia predstavovala pred pár minútami, pri pohľade na uplakané dievča. Ani si nechcela prisadnúť bližšie, nechala Braňa, aby sa jej hral s nohami, hladil lýtka a pomaly vyzul topánky. Chodidlá si položil do lona. Palcami začal s ich masážou. Mia iba tichulinko zapriadla, prežívala skvelý pocit uvoľnenia, ktorý sa jej rozlieval ako motýle až do brucha a ohanbia.

Za chvíľu zacítila okrem palcov aj tvrdosť jeho rozkroku. Ani sa nenazdala a nohami prechádzala po jeho vztýčenom penise. Vlak si klokotal svojím pomalým rytmom a ďalšia zastávka bola v nedohľadne. Mali minimálne 20 minút času, aby prežili zblíženie, po ktorom obaja túžili.

Braňo jej začal bozkávať palce na nohách a postupoval po malých kúskoch až k rozkroku, ktorý mu ponúkla. Vyhrnula sukienku, a iba zacítila, ako jej nohavičky prechádzajú popri kolenách ako na výhybke. To však už Braňo špičkou jazyka láskal jej rastúci klitoris. Vzdychla a chcela cítiť jeho mužstvo spínajúce sa vo vlhkom lone.

Za oknom sa mihali stromové aleje, keď prežila prvý orgazmus. Viac nemohla čakať. Spustila nohy na zem, chytila Braňa za golier a posadila na svoje miesto. Len čo si oprel chrbát, videla ako mu z trenírok trčí mohutný penis.

Rozkročila sa a rukami chytila držiak na batožinu a začala rezko dosadať. Sukňa zakrývala ich intímne spojenie a vibrácie vlaku po koľajniciach ešte viac zintenzívňovali ich pohyby. Hladil ju po prsiach, cez bradavky sa dostávali k jej nervovým zakončeniam jasné znaky Braňovej túžby. Podľa prerušovaných vzdychov tušila, že už dlho túto šialenú jazdu nevydrží a tak ho mocne objala.

Braňo jej na lopatky oprel svoje pevné dlane a vo vrúcnom zovretí naplno vyvrcholil. Mia sa mu prisala na pery a hltala ich ako medové koláčiky. Chcela, aby ju nepúšťal, no brzdenie vlaku prezrádzalo príchod do stanice.

Braňo sa ponáhľal. Aj Mia si rýchlo upravovala sukňu a vlak už skoro stál. Braňo vykukol z kupé. Mia si na chvíľu myslela, že pozoruje situáciu a venovala sa úprave blúzky. Precitla až keď za sebou zatvoril dvere a vyšiel na chodbu. Braňo zamieril do neďalekého kupé pre personál, odomkol si a vošiel. Vnútri ho už čakala elektronická čítačka a klieštiky na lístok.

Cez ramená si prehodil tmavomodré sako s logom železníc, nahodil si čiapku a vydal sa opačným smerom od Miiných dverí kontrolovať lístky. Obhliadnuť si ďalšie nohy, kvôli ktorým by sa mu aj nabudúce oplatilo hrať na vzorného študenta. Mia iba vyzrela z kupé a nikoho nevidela.

Chvíľu smutne stála a zacítila ako ju po pozoruje jeden zo sladko zamilovaných párikov. Chcela sa vrátiť, keď práve uvidela revízorov chrbát, ako vychádza z jedného kupé a otvára dvere ďalšieho s hlasným: „Pristupovali?" Nič zvláštne, iba ten hlas sa jej zdal akýsi povedomý.