Láska Koňská

To snáď nie

Pusťte si pesničku v médiach.
Podľa mňa to je s hudbou lepšie =)

Zastavím. Chvíľu stojím ako socha a niesom schopná sa pohnúť a ani nič povedať. No zrazu sa konečne spamätám a začnem sa obzerať okolo seba. Nikto a nič, nikde...
Rýchlo dojdem ku stajni, bicykel opriem o stenu a začnem niekoho hľadať. Kde,preboha je moja trénerka?!
No zrazu ma niekto chytí za plece.
„Videla si ju?" so strachom v očiach sa ma pýta Janka - moja trénerka.
„Áno, bežala rovno cez cestu a do lesa." vysvetľujem jej situáciu.
„Do kelu!" nervuje sa Jana
„Niet času nazbyt. Sedlaj Hači, o 7 minút sa stretneme pri jazdiarke!"
Bez ďalších slov bežím za bielo-hnedou strakatou kobylou Pinto.
Nasedlané mám za 5 minút ( predsa len, niesom už žiadny začiatočník, sedlanie koňa už mám v malíčku) a tak rýchlo ťaham Hačiko von, kde nasadnem a klusom sa ponáhľam za Janou k jazdiarke. Tá ma tam už samozrejme čaká. Hneď ako ma uvidí, tiež začne na Jagovi klusať a spolu prejdeme cez cestu.
Výjdeme na kopec a ja otvorím ústa dokorán. Tu som ešte nikdy nebola. Predo mnou je jedna veľká lúka, ktorej nevidno koniec, ohraničená lesom s krásnym výhľadom na hory.
A tu mám nájsť koňa?!
No moje premýšľanie preruší Jana:
„Rozdelíme sa. Ty choď na východ. Za hodinu sa stretneme tu."
Skôr než sa stihnem Jany ešte niečo opýtať, už vidno len malú pohybujúcu sa škvrnu v ďialke. Nemám na výber. Musím ju nájsť. Za hodinu sa stmieva. A v noci Sahara von ostať nesmie. Bez ďalších zaváhaní na Hači nacválam a namierim si to rovno cez lúku, smerom na východ.

O 30 minút neskôr
„Saharaaaa!!!" zúfalo kričím na plné hrdlo.
Čo mám robiť?
Kde ju mám hľadať?

O 20 minút neskôr
Strácam nádej. Už sa začína stmievať a ja sedím na koni uprostred lesa, v ktorom som dnes 1. krát. Sahara nikde. Ľahnem si na chrbát a pozerám sa na oblohu. Započúvam sa do zvukov prírody. Šušťanie lístia, erdžanie koňa, pískanie netopierov a... Počkať čo?! Erdžanie koňa!?
Okamžite sa dvihnem z Hačiného chrbta a začnem sa obzerať. Ani som si to neuvedomila a už je skoro tma. Rýchlo, Lilly rozmýšľaj! Odkiaľ šlo to erdžanie!? Stamadiaľ! Nacválam s Hači tým smerom a nemyslím na nič iné ako na Saharu. Cítim, že Sahara je niekde blízko. „Sahara!" s radosťou vykríknem, keď ju uvidím neďaleko seba.
Ale nieje tam sama...

Tak... Zatiaľ najdlhšia časť čo som napísala... Dúfam že sa vám to páči :)
Ďalšia časť asi 2. Januára...
Šťastný Nový Rok !