Láska Koňská

Martin

Heh... Čo po mne môže asi chcieť?! Nemám teraz náladu na nejaké blbé vybavovačky. A prečo si ma vlastne pridal?
Popravde... Nemám v kontaktoch na Viberi žiadneho chlapca... Teda, doteraz som nemala...
'Čítaj správu, čítaj tú správu, tak sakra si už prečítaš tú správu alebo si už zabudla ako sa to robí!?'
Čo? No jasné! Správa!!!

Martinek: „Ahoj moja "

Fakt?! On mi napíše iba Ahoj?!

Lilluš: „Ehmmm čau... Pán dokonalý nemá na Viberi dosť dievčat?"

Martinek: „Hmm... No nie takých, ako si ty :D"

Debil. Neviem či to myslel ako kompliment, alebo si zo mňa robí srandu. Každopádne je 23:05. O takejto dobe by mal na žarty nervy iba nejaký blázon. Jasné... Veď on JE blázon...

Lilluš: „Oh waaau. Nezblázni sa od radosti. Ja už idem offline. Tak sa bav sám =D "

Martinek: „Nechoooooooď!!!"

Lilluš: „Smola XD"

Odhlásila som sa a škodoradostne som sa pousmiala. Veď ako sa hovorí - škodoradosť, najkrajšia radosť.
Chvíľu som ešte pozerala videá na YouTube. Ale len do 23:30.
Potom som to vzdala a zaspala.

Ráno

Aaaahh... To som sa ale dobre vyspala. Natiahla som sa po mobil. Zapla som Viber a napísala Stelle.

Lilluš: „Dobré ráááánko, slnko mojích očí!"

Nečakala som, že by mi odpísala. Je 7:45. Ona cez víkend skôr ako o 10tej nevstáva. No Viber predsa len zapípal. Už som sa tešila, že sa Stelly opýtam ako to, že už je hore. No z rozradosteného výrazu sa stal mierne skysnutý.

Martinek: „Dobré ránko. Vyspala si sa do krásy?

Lilluš: „Ja som krásna vždy! =3"

Vstala som z postele a ustlala som ju. Potom som si obula svoje huňaté papučky s brmbolcami a dotackala som sa do kúpeľne. Jeeeežiš, to čo za výbuch mám na hlave!?
Musíte uznať že pri takejto dĺžke vlasov sa skrátka nedá zobudiť perfektne upravená :D.
Prečesala som si moju hnedú hrivu hrebeňom a opláchla som si tvár studenou vodou.
Zrazu som si spomenula na včerajšok. Vedela som, že to bola skutočnosť ale doteraz som nevedela, kde som v sebe našla toľko odvahy.
Prestala som na seba zízať v zrkadle a pobrala som sa prezliecť.
Rodičia už neboli doma. Odišli do práce, dnes vraj museli ísť skôr. Zobrala som telefón do ruky aby som sa pozrela kolko je hodín, čiže koľko času som strávila premýšľaním. No keď som zapla telefón, čakala ma tam ďalšia správa od môjho milostivého spolužiaka.

Martinek: Naozaj si stále krásna? Tak pošli fotku :P

Lilluš: Keď po tom tak veľmi túžiš :D

Odfotila som si len tvár, nepotrebuje vidieť moje pyžamo...

Martinek: Tak fajn, verím ti :*

Fajn. Teraz už hádam nebude otravovať. No vlastne, spolužiaci má už dlho otravovať nebudú. Za týždeň je koniec školského roku. A potom... Dva nádherné mesiace strávené s koňmi...
Popri ďalšej dávke premýšľania som si zo skrine vybrala oblečenie. Dnes sa nikam nechystám, takže nič špeciálne. Čierne dlhé legíny a biele tričko s čiernym nápisom: "Beauty begins the moment YOU decide to be Yourself."
Krásny citát. Takto oblečená zbehnem dole schodami (po ceste samozrejme zakopnem o moju mačku) a idem si po raňajky. Urobila som si jogurt s müsli. Sadnem si ku stolu a asi dve sekundy na to mi zapípa mobil.
Bez zbytočného čakania chytím mobil a pozriem sa, kto mi píše.

Ahojteeee :D
V prvom rade by som sa vám veľmi chcela ospravedlniť, že tak dlho nebola žiadna časť. Nemala som čas ani chuť. No po tejto pauze sa mi chuť znovu vrátila :)

Taaak, ako sa vám páči táto časť? :)

Sheinie :* :)