Láska Koňská

Pomoc

„Čo?!" vykríknem na celú lúku. Uznajte, že v noci, po tme a sama v strede lúky sa môžem zľaknúť, keď zrazu počujem z ničoho nič nejaký hlas, nie? ( XD)
„Lilly, tu som!"
Áno, bola to Jana...
„Jani? Ohh, vďakabohu..."
Jana má tmavo hnedo-ryšavé vlasy, dlhé asi po polovicu chrbta. Má orieškovo hnedé oči, je stredne vysoká a má postavu akú túži mať kopa žien. Je 30 ročná, milá a optimistická osôbka, bez ktorej by môj život teraz nebol taký, aký je...
„No a čo som podľa teba, medveď?"
Áno, túto osobu smiech neopúšťa ani keď sedí v noci v blate na kraji rybníka...
„No tak mi poď pomôcť, nie?"
„Ohh, jasné, prepáč."
Dvihnem Janku zo zeme a nasadím spýtavý pohľad. Namiesto odpovede o tom čo sa stalo sa však dočkám iba:
„Poviem ti v stajni."
Nasadím ironický pohľad a pomôžem jej vysadnúť na Hači.

O 20 minút neskôr
„Ďakujem"
„ Nemáš začo." hovorím a podávam Jane bylinkový čaj.
Obe sedíme v sene v Jagovom boxe. Jana pomaly pije čaj a ja netrpezlivo podupkávam nohou.
„Treba ti cikať?" so smiechom sa pýta Janka.
„No nie, rovno kakať!" zasmejem sa s ňou.
Som rada že som ju našla.
„Tak. A teraz vyklop, čo sa teda stalo"
Jana nasadí ironický pohľad a ukáže na koňa stojacieho pred nami.
„No veď to poznáš. Šla som normálne po lúke. Potom ma napadlo, že môžem ísť Sahču hľadať aj na tej lúke, na ktorú sa ide cez ten malilinký potôčik. Ale evidentne som nemala posledné slovo ja, ale ten kôň. Skrátka si Jago povedal, že cez tú rieku proste nejde a keď sa mi to napáči, tak nech si trhnem." obe sme sa zasmiali. „No a tak som skončila na zemi."
„A nemáš niečo zlomené?!"
„No jasné"
„Nerob si srandu, je to vážne."
„Nemám. Nešla som naspäť, lebo už bola tma a ja som nemala baterku. Vedela som, že by som na ranč po tme netrafila."
„Tak dobre."
„Poď, odveziem ťa domov" navrhla mi Jana.
Ja len prikývnem a idem za ňou.

Za 7 minút neskôr
„Ďakujem za odvoz."
„V pohode."
Odzdravili sme sa a ja som vošla do domu. Uff, chválabohu. Rodičia ešte niesu doma... Takže o ničom nevedia.
Prezlečiem sa do pyžama a s upraženým tofu syrom a paradajkami si sadnem ku telke. Pff, zasa nič nejde. 'Tak si pusť nejaký film z USBčka'
Okej. Vyhrabem zo šuflíka malé sivé USB a dám ho do TV.
Taaak faajn. Pozrime si Secretariata.

Film už skončil a rodičia už sú doma.
Idem si do kúpeľne umyť zuby. Pozriem sa na seba do zrkadla.
Ani nie tmavé, ani nie svetlé, niečo medzitým hnedé vlasy sa mi spúšťaju cez celý chrbát a končia až pri zadku. Moje zelené oči ( odtieňa Forest green XD) už vyzerajú celkom unavene. Som celkom nízka, nemeriam viac ako 162 centimetrov. Postava v pohode, taká akurát.

Ležím v posteli. Zrazu mi pípne upozornenie na Viberi.
Používateľ Martinek si Vás pridal do kontaktov.
Martin? Môj spolužiak?!
Hneď po tom mi od neho pípne správa...

Awooj :3
Ďalšia časť na svete a ja sa vám veeeľmi ospravedlňujem, že po takej dlhej dobe.
Veľmi by som vám chcela poďakovať za Votes&Commenty na predchádzajúcej časti. Veľa to pre mňa znamená.

A k dnešnej časti:
Postava Jany nieje vymyslená. V tejto postave som vám presne opísala moju trénerku na koňoch v reálnom živote. Všetko to tak je, no volá sa inak.

Takže nezabudnite Votes&Commentíky.
V Commentoch mi napíšte aj Váš názor a ako si myslíte, že to bude pokračovať...
Píše jej Martin len tak alebo to bude mať nejaké odvôvodnenie?

Tak papaa
Ste supeeer =) =*