Láska Koňská

Jana?!

Opäť si prosím pustťe pesničku v médiach.

Pri Sahare stál Jago!
Jago?!
Naozaj to bol on...
Asi 160 centimetrov vysoký, čierny valach s dlhou hrivou a nespútaným pohľadom. Na sebe mal sedlo...
Ale počkať!
Ak je Jago tu a so sedlom...
Kde je potom Janka?!
Nie... Nie... A nie!
Najprv hľadať koňa a teraz ešte aj ju?!
Ach jaj...
Nebolo by to také hrozné, keby sa práve nezotmelo...

Nemám na výber...
'Bež ju hľadať, hneď!' kričí na mňa moje podvedomie
Ale... V noci?!
'No a? Že sa ešte pýtaš, ty lenivec!'
Dobre... Nejako to zvládnem, ale už sa so mnou nehádaj!
Som šialenec. Hádam sa sama so sebou...
Tak fajn... Ale najprv poriešim kone...
Pripínam Jaga a Saharu na vodítko a snažím sa trafiť naspäť na ranč.
Takže... Skúsime ísť na západ.
O necelých 15 minút už konečne vidím v diaľke stajne. Aspoň niečo...
Vôjdem do stajne, Saharu dám do boxu a z Jaga dole sedlo a uzdu. Potom aj on putuje do boxu.
Sadnem si ku Sahare na seno. Biela kobyla s bielou dlhou, no zarovnanou hrivou, s maličkými hnedými bodkami po celom tele sa ku mne pritúli. No ja ďalej rozmýšľam čo robiť. Predsa len - som len 14 ročné dievča...
'A prečo jej nezavoláš?'
Sakra a toto mi hovoríš až teraz?! Niekedy by som najradšej zbila sama a seba za takéto veci.
Beriem do ruky mobil a vytočím jej číslo. Zvoní! No tak, Jani, dvihni to, prosím...
„Prosím!" so slzami v očiach vykríknem na celú stajňu. Janka je pre mňa ako rodina, naučila ma všetko o jazdectve úplne od začiatkov. Nesmiem ju stratiť...
Nedvihla...
Tak fajn, idem!
Zoberiem všetky svoje sily, utriem si slzy a zdvihnem sa zo sena. V stajni pohľadám nejaké ďalšie oblečenie, v tomto by mi už bola zima.
Ok. Oblečenie by bolo. Po ceste ešte zoberiem baterku zo skrinky a plná odhodlania a odvahy nasadnem na Hačiko.
Potom sa pustím cez cestu, ako sme šli pred hodinou a pol s Janou. A už je tu opäť tá lúka. No tentoraz vyzerá o dosť strašidelnejšie ako pred zotmením. Prehltnem a aj keď so strachom začnem cválať smerom, ktorým išla Jana. Celý čas sa obzerám okolo seba, či ju náhodou neuvidím. Asi som slepá. Nikde ju nevidím. Tak dobre skús rozmýšľať. Určite ju Jago niekde zhodil, veď ho poznám. Ten keď chce aby ste skončili na zemi, tak tam proste skončíte. Nech už ste akýkoľvek profík, Jago má svoje metódy. No nezhadzuje ľudí bezdôvodne. Musel sa niečoho zľaknúť...
Čo tak... Voda? Tečie tadiaľ potôčik, Jana s ním asi cez ten potok chcela prejsť, ale Jago nechcel...
Takže ideme nájsť ten potok.
Za chvíľu to mám, keďže bolo počuť šumenie vody.
„Jankaaaa" kričím v nádeji, že ma bude počuť...

„Lilly?" počujem zrazu známy hlas...

Čawko
Neviem či ste si všimli, no zmenila som Lilly vek. Ale len o 1 rok. Takže má 14. =D

Dúfam, že sa vám páčila aj dnešná časť. =)
Napíšte mi prosím do kommentárov váš názor, veľmi si to cením...
A nezabudnite aj Votes =D