Chlapec z budúcnosti

Four

Sedela v kúte svojej izby a čmárala si na papier. Nerozmýšľala nad tým,čo kreslí. Nechávala nech si ceruzka vykonáva svoju prácu. Pohľad jej preletel a zostal stáť na zhužvanom liste v koši. Premýšľala nad odosielateľom. Nedokázala však nič prečítať,len slovíčko Hviezda a číslo 1. Pozrela na obrázok,ktorý stihla za pár minút nezmyselného premýšľania nakrelsiť. Bola to hviezda.Padajúca hviezda.Mozog jej pracoval na plné obrázky. Preboha. Položila zápisník na zem a postavila sa do stredu izby.Rozbehla sa k oknu aj so zápisníom a listom a nahla sa cez okno,pričom sa opierala o parapetnú dosku.Skričala jeho meno.Unavený chlapec ani nemusel vystrčiť hlavu z okna,Lea sa už rútila k nim domov.
"Pete,čo to znamená,nepoznám ten rukopis,nepoznám nič.Ako to,že kreslím tento nezmyselný obrázok niekoľkokrát na jeden poondiaty papier?!"strčila mu pred oči list a zápisník. "Lea,brzdi.Niekto cudzí ti napísal list a ty kreslíš na papier niekoľkokrát padajúcu hviezdu?"opýtal sa neveriacky. "Hej,dobre si počul."odvrkla. "Ak si to napísal ty.."ukázala na neho ukazovákom a so zamračeným obočím sa k nemu približovala.Vzal jej ruku a stiahol ju naspäť. "Nikomu som nič nepísal,neposielal,nič.Nie som veštec,neviem prečo to robíš a nevybíjaj si zlosť na mne."zvíšil hlas.Lea zúfalo zvesila plecia.Bála sa čo sa deje.Z oka sa jej vykotúľala slzička. "Leá,"natiahol a nechal doznieť jej meno vo vzduchu. "Je to v poriadku,možno to nebolo tebe a keď si premýšľala nad tým slovom,tvoj mozog si ho automticky predstavil a tak si ho kreslila."snažil sa ju upokojiť.No tak ako to povedal,naozaj nepremýšľala.Objala ho,dala mu pusu na líce,a odpochodovala preč.List si doma schovala do krabice od topánok.Mala tam aj vzácne šperky,kresby a prispela doň prvým listom.Zápisník si pritisla k hrudi a ľahla si do postele.