Navždy zamilovaní ✔

2. kapitola

Mama si povzdychla a pokračovala. "Sťahujeme sa do Banskej Bystrici. Ocko tam dostal novú prácu. A aj ty tam môžeš pokračovať v štúdiu." keď to dopovedala, nahrnuli sa mi slzy do očí. Nezmohla som sa ani na slovo. Rýchlo som sa postavila a utekala do izby. Zhodila som tašku a ľahla si na posteľ. Ruky som si položila na tvár. 

Prečo teraz ? Prečo, sakra ?! Ja tu chcem ostať. Však, kľudne môžem byť na internáte popripáde. No nie ? 

Musela som sa upokojiť, lebo by som asi niečo rozbila. Tak som sa postavila a pozerala von cez okno. Po chvíli som sa rozhodla zavolať Paťovi. On o tom musí vedieť. Netrvalo dlho a zdvihol.

"Ahoj Sis. Stalo sa niečo ?" opýtal sa s mierným strachom v hlase.

"Ahoj. Ja... Musím ti niečo povedať." kúsok som sa zakoktala.

"Počúvam."

"Sťahujem sa do Banskej Bystrici s rodičmi." rýchlo som povedala a snažila sa potlačiť slzy. Rukou som si pretrela oči. V odraze od okna som videla, ako mám roztečenú špirálu.

"Pššt... To bude dobré. Kedy sa sťahujete ?" ozval sa smutnejším hlasom.

"Neviem. Teraz som sa to dozvedela. Máte zajtra tréning ?" s povzdychlo som si sadla na posteľ.

"Hej. Tak ako dnes. Prídeš ?"  jeho hlase bolo počuť... nádej ? Neviem to presne opísať, ale asi áno.

"Prídem a poviem ti všetko. Tak ahoj." súhlasila som.

"Pa." zrušila som hovor a zišla do obývačky.

Rodičia mi všetko povedali. Na jednej strane som bola rada, že už nemusím ísť do tejto školy. Nikto sa so mnou aj tak nerozprával. Ale na druhej som bola smutná, že odchádzam od hokejistov. Strašne som si ich obľúbila. Vždy ma povzbudili a ja ich.

Po asi hodine som išla do izby a napísala si D.ú. Dobrý nápad, ako si niečím zamestnať myseľ. Hotové boli za pár minút. Neboli až tak zložité, ako sa na prvý pohľad zdali. Mama ma zavolala na večeru. Tak sme sa všetci najedli spolu. Nakoniec som išla do kúpeľne, kde som urobila večernú hygienu. Bola som dosť unavená. Dnes to bol celkom pestrý deň. Ľahla som si do postele a hneď sa ocitla vo svete mojej fantázie.

O dva týždne

Ráno som sa zobudila ešte pred budíkom. Bol to osledný deň v tejto škole.

Vstala som a natiahla si svaly. Tak ako každé ráno, aj toto som išla do kúpeľne. Urobila rannú hygienu a dala si špirálu na riasy. Vlasy som si zopla do drdola. Nejaký problém s oblečením som nemala. Asi prvýkrát v živote. Popravde, mi všetko už bolo jedno. Vybrala som džínsy a biele tričko, ku ktorému sa perfektne hodil svetlo zelený svetrík. Zobrala som tašku s učebnicami a do vrecka si dala mobil. Išla som sa naraňajkovať, aj keď som moc nemala chuť. Ale keď ma raňajky už na mňa čakali na stole v kuchyni, neodolala som a pustila som sa do toho. Pomaly som vstávala od stola, keď mi pipla si SMSka od Paťa.

Čakám ťa pred tvojím domom. Paťo. 

Iba som sa nad tým usmiala. Do tašky som si ešte rýchlo dala cereálnu tyčinku a išla sa obuť. Cez tašku som si prehodila čiernu bundu a mohla ísť.

"Ahoj. Čo tu robíš ?" to boli moje prvé slová, keď som uvidela Paťa. Prišla som k nemu a objali sa. Bolo to príjemné. Nechcela som ho pustiť a ani on mňa. Po chvíli som sa však odtiahla, aj keď by som tak dokázala stáť hodiny. Zároveň to bolo moc milé od neho, že teraz prišiel.

"Ahoj. Tak, idem ťa odviesť do školy. Keď toto je poslednýkrát, čo ideš do školy." usmial sa na mňa a žmurkol... On. Žmurkol. Na. Mňa. 

"To si nemusel robiť. Nechcem ťa zdržiavať." povedala som a usmiala sa na neho. Úsmev mi opätoval.

"Ty ma nikdy nezdržiavaš. A hlavne chcem, aby niekto žiarlil." ja som sa iba zasmiala a on so mnou. Presne som vedela, čo myslel tým. Nevedela som však, ako reagovať. Otvoril mi dvere a išlo sa- smer škola.

Pred školou, stálo veľa deciek. Hneď pri bráne stála Daniela aj s jej kamoškami. Chcela som vystúpiť, ale Paťova ruka na mojom stehne ma zastavila. Prekvapene som na neho pozrela, ale on iba žmurkol. Pochopila som, že mám asi sedieť. Vyšiel z auta a otvoril mi dvere. Iba som sa na neho sladko usmiala. Chytil ma za ruku a usmial sa aj on. Pomaly sme prišli k bráne školy. Myslela som si, že ma Daniela zabije pohľadom. Paťo ma ešte pobozkal na líce. 

"Veľa šťastia. Prídem po teba. Myslím, že Daniela má dosť. Ahoj." pošepkal a odišiel. Ja som tam ešte chvíľu stála, ako zhypnotizovaná. Jednoducho, bolo to krásne. Potom prišla ku mne Daniela. Začala ma provokovať, ale ja som ju nepočúvala. Mala som svoj svet, kde bol len Paťo. Po chvíli som sa otočila a išla do školy. Ona tam, však ostala stáť ako obarená.

Vyučovanie išlo strašne pomaly, ale dočkala som sa konca. Zo školy som vyšla posledná. Ako Paťo sľúbil, tak aj urobil. Počkal ma pred školou. Vyšla som von pred školu a predomnou išla Daniela. Išla smerom k Paťovi. Ja som pridala do kroku, čo znamenalo, že som bola už len kúsok od nich. Zrazu som však počula.

"Ahoj. Paťo. Nechceš so mnou chodiť ?" povedala a usmiala sa na neho. Tak toto prehnala...