Stál tam Ian. Čo ten tu robí?! Na okamih som sa pozrela na Caroline a potom späť na Iana. Mám sa báť? Otvorila som ústa že niečo poviem hneď som ich zavrela. Pošepkala som Caroline nech ide domov. Toto si musím vyriešiť sama. Zaujímavé že dokážete len tak vytriezvieť. Napokon som sa odvážila niečo povedať. "Ian-ja som-čo chceš." Vyriekla som celkom po tichu. "Teba." Zachvel sa mi žalúdok a naskočila mi husia koža. "Pil si?"
"Prečo-prečo mi hovoríš toto. Je mi ľúto čo som povedal. Ja som vravel hlúposti. Ani-ani neviem prečo. Nechcem o teba prísť kôli tomu že som debil!" Jeho hlas sa triasol. Akoby mu bolo do plaču. '"Ja viem." Pristúpila som k nemu a objala ho. "Som tu. Je to v poriadku. Ja-mala som to vymazať. Neviem na čo to tam mám." Odtiahla som sa od neho a vzala mu tvár do rúk. Slabo som sa usmiala a chytila ho za ruku. Mal by ísť domov. "Poď. Zavediem ťa domov." Ďalej sme kráčali a rozprávali sa.
$$$
Ráno som sa zobudila o siedmej. Jeremy nebol doma-zase. Asi je u nejakého 'kamaráta'-zase. Odišla som do kuchyne a ešte stále raňajkujem. Teraz je trištvrte na osem a vonku je pekelne horko. Asi nepôjdem behať. Stále neviem čo je s Ianom. Je to také zvláštne. Ale myslím že sme v pohode. Iba sme to zbytočne hrotili. Ako všetko. A vždy! Jasné, áno,áno. No to je už jedno. Je sobota,a ja dnes nepôjdem von ani za peniaze.
Objednala som si pizzu,vytiahla film Prázdniny,a prezliekla sa do teplákov a voľnej mikiny. Vlasy mám vo voľnom drdole a som zababúšená do deky. Po štyridsiatich piatich minútach pozerania,mi prišla správa.
//Caroline//
Dnes sa ide do brlohu. O desiatej večer. Ideš?
Pokrútila som nad tým hlavou,a zavolala jej. "Ahoj Caroline. Dnes nie. Niečo na mňa lezie prepáč. Nečakala som na odpoveď a zložila. Snáť sa nenahnevá. V pokoji som ďalej pozerala film bez iných starostí.
Vo dverách sa otočil kľúč,a dnu vstúpil Jeremy s červenými očami. "Jeremy? Ty-ty si drogoval?"
"Čo je ťa do toho? Aj tak je ti jedno čo somnou je! Stále sa vláčiš s tou tvojou bandou! Serieš na mňa! A vieš čo?! Aj ja na teba! Rob si čo chceš!" Vybehol po schodoch a už som počula len buchnutie dverí. Dopozerám film,nechám ho vychladnúť a potom za ním pôjdem. Má aj pravdu,ale jednak. Čo mám robiť? Mám mu nahradiť mamu? Alebo otca? Som jeho sestra! A keď Vám zahynú rodičia určite sa zmeníte! Argh! A on to tiež nezľahčuje. Stále je zavretý vo svojej izbe,a chodí von iba keď je hladný alebo čo. Ani neviem čo robí! Toto je moja vina! Ja viem. Ale obydvaja sme na tej lodi. Nech mi nevraví že nie.
Keď sa film skončil,umyla som riad zložila deku a vybehla po schodoch za Jeremym. "Jer. Prepáč. Ja viem že na teba kašlem. Ale...ja to nezvládnem. Nezvládnem ti nahradiť rodiča. Ja musím robiť niečo aby som na to nemyslela."
"A ja? Ja som nechcel aby sa to stalo! Nemôžem za to. Ale tebe je úplne jedno čo robím."
"Prepáč mi." Slza sa mi skotúľala po líci a ja som sa Jeremymu hodila do náručia.
Po filmovom udobrení,sme si išli zahrať hru ma xboxe. Najskôr strieľačku a potom tancovanie. Klasika...
"Vyhrala som!"
"Ale ja som vyhral v tej minulej hre." Povedal celkom pokojným hlasom.
"Hmmm remíza. Tak ešte jednu hru,silami pre nás rovnakú?"
"Okej." Zo šuflíka vybral jednu celkom ľahkú hru a začali sme hrať.
$$$
"Víťaz!" Ach!
"Som zase porazená."
"Nie! Povedz niečo a ja to budem musieť vykonať." Hmmm čo mu mám dať? Už to mám!
"Budeš mi robiť celý deň sbs-kara! Vieš Caroline určite bude chcieť prísť."
"Fajn! Plus,budem ti robiť aj nosiť jedlo."
"Jupí!" Vážne sa teším! Sadla som si na posteľ vo svojej izbe a rozjímala. Zase. Zase? Zase. Mala by som si dať sprchu. To je jediný liek na depku. A ešte čokoláda.
Vstúpila som do sprchy a pustila si veľmi teplú vodu. Vybrala mydlo a šampón. Keď som sa zmyla ešte chvíľu som zostala dnu. Keď už ma bolela hlava vyšla som von,utrela sa a nakrémovala. Vošla som do izby a prezliekla sa do tričkových šedých šiat,červených nadkolienok s dvoma bielymi pásikmi. Zišla som dole po schodoch a opýtala sa Jeremyho prísne. "Pôjdete somnou dnes na zábavu? Dajme tomu že do klubu,kina či iného kultúrno spoločenského žráču času?"
"Bude mi cťou,chrániť prezidentovu dcéru na VPT"
"Prezidentova dcéra? Fuuh. A VPT?"
"Výprava pre teenagerov."
"Aha. Super. Tak,o ôsmej? Pôjdeme do parku?!"
"No. Dobre teda."
Išli sme peši,akoby zázrakom. Cestu do parku sme si naschvál predlžovali rôznymi cestičkami a uličkami. Rozprávali sme si smiešne prìhody z nášho detstva,ale aj trapasy zo školy. Bolo to naozaj smiešne,a bolo fajn si znova zaspomínať. Konečne sa mi zdalo že môj vzťah s bratom je ako-tak v normále. Dalo sa s ním normálne porozprávať,aj čo sa týka školy atď. No somnou tiež. Keď prišla téma rodičia,obaja sme stíchli."Vieš,mali by sme sa s tým zmieriť. Malo sa stať,stalo sa. Nevrátime čas. Viem že to je ťažké,ale nemôžeme takto žiť celý,už aj tak pokazený život." Začala som opatrne.
"Chápem." ??? Okej!
"Fajn." Kráčali sme v tom príjemnom letnom a teplom tichu,ktoré obohacovalo štebotanie vtákov alebo drúzganie štrku pod našimi nohami. Konečne sme v diaľke uvideli lavičky a jazierka. Pobehla som,až som sa poriadne rozbehla. Jeremy utekal za mnou a kričal že ma chytí. Ale jasné! Snívaj ďalej. Utekala som až ku lavičke. Samozrejme že ma nechytil. Viete čo som povedala že dnes nikam nepôjdem? Porušila som to,a som rada.
"Jer?"
"El?" (:'):D)
"Ozaj si fajčil Marču?"
"Ako...hej. Ale veď aj ty!"
"Veď ja ti nenadávam kľud!" Zasmiala som sa. "A máš ešte?"
"Nie. Ideme. Poď!" Prudko sa postavil z lavičky a išiel preč. Utekala som za ním a kráčala spolu a ním. Išli sme tmavou uličkou medzi odpornými domami. Naozaj som práve dovolila bratovi drogovať?! Aj ty to robíš! To je pravda. Ale nie stále! Pochopte,keď ste v nejakej bande a ste jediný kto nerobí čo všetci,poletíte. A bude sa to s vami ťahať. Tak a ja som nechcela poletieť. Ale ja to nerobím stále. Chápeme.
"Už sme tu." Pozrela som sa na ošarpaný dom. Hrôza!
"Toto?" Iba kývol hlavou a vošiel dnu. Pozdravil sa s nejakým chlapíkom a prikázal mi nech som pri dverách. Poobzerala som sa okolo seba a normálne sa bála o svoj život. Onedlho prišiel môj brat. Vyšli sme von a ja som hneď musela zajačať. "Teda! To je ale dom! Skoro to tam na mňa spadlo! Ako tam niekto môže predávať ma..." Priložil mi ruku na ústa a zamračil sa. Potichu som sa zasmiala. Potom sme kráčali a ja som nevedela kam.
Ola! Tak,ako sa vám páči?:)
