Zastavila pri budove,ktorá vyzerala ako obyčajne. Tma,žiadny náznak svetla či dokonca nejakej návštevy. Bez slova som vystúpila z auta a zabuchla za sebou dvere. Kráčala som ku dverám a otvorila ich.
Nakukla som do prvej izby kde nikto nebol. Prišla som ku veľkým schodom na druhé poschodie,a tam stála partia chalanov. Boli zrejme celý v čiernom,kapucne na hlave a bolo ich asi desať-jedenásť. Myslela som si že je tam Steev,Bryan alebo Ian.
"Ahojte. Kde sú ostatný?" Otočili sa mi tvárou. Hneď som vedela že to niesú oni. "Mmm. Pardon-pomýlila som sa." Už-už som chcela ísť preč keď v tom jeden povedal. "Nám to nevadí. Môžme si spolu perfektne užiť."
"Emm....nie ďakujem." Otočila som sa im chrbtom spravila jeden krok a už som znova počula ako mi jeden z nich niečo hovorí. "Ale no ták. Bude zábava." Začínajú ma pekne štvať.
"Pardon páni,ale povedala som že NIE. Niečo čo ste nepochopili? A ak dovolíte idem sa zabávať s mojím priateľom." Bez slova som odišla hľadať chalanov. Prešla som asi tri izby až keď som ich našla v,ako to my voláme,spoločenskej hale. "Ahojte." Usmiala som sa do tmy a prešla bližšie ku oknu. "Trvali ti to." Oznámil mi Steeve. "Nevedela som vás nájsť." Zatiahla som na obranu. Očami som hľadala Iana a keď som ho našla vystrelila som k nemu ako raketa. "Čau." Objala som ho okolo pása a nasávala jeho dokonalú vôňu. "Čau." Ruky si obmotal okolo mojich pliec a mal ich v prirodzenej výške,pretože je odomňa vyšší. Po chvíľke som sa mu vymanila z objatia a povedala.
"V tom klube...to bolo hrozné. Polovica dievčat,ktoré tam boli som vôbec nepoznala. Boli falošné. Dievčatá zavolali dvoch striptérov. Ako jediná som nesedela pri pódiu a smiala som sa na ich výstupe." Vzdychla som si.
"No ukáž sa nám." Povedal pobavene Bry a vyšiel spoza Denisa. V sprievode smiechu som sa otočila okolo svojej osi a poklonila sa ako princezná. Zatlieskali mi čím mi vohnali červeň do tváre. Postupne sa všetci okolo mňa rozostavali do kruhu popravovali si kravaty,ktoré mali mimochodom prehodené na krku,na tričkách a uhlaďovali si vlasy. Ian spustil svoj uvítací monológ. "Drahá Elena Jane Gilbertová. Zišli sme sa tu v hojnom počte,"vystúpil z kruhu o jeden krok vpred,všetci si odniekiaľ vybrali pivové fľaše,Ian dve a jednu mi podal a znova.sa zaradil do kruhu,"na počesť oslavy,tvojich osemnástich narodenín. Už je z teba...ehm ehm,žena. Myslím. Dovoľ nám menšiu pieseň na začiatok." A spustili. "Veľa šťastia. Veľa šťastia. Veľa zdravia. Veľa zdravia. Veľa Ianovej lásky. Veľa Ianovej lásky." Otvorili si pivá,z čoho som vydedukovala že by som mala spraviť to isté.
$$$
Po pití piva sa nedialo nič významné. Po chvíli sme prišli ku mne domov. Bola práve polnoc,vtedy som sa narodila. Po tajomky som sa vyšplhala na strechu a posadila sa tam. Sledovala som hviezdy a spomínala na rodičov. Dnes sa nerozplačem. Hovorila som si v hlave a zhlboka dýchala. Myslela som na mamu a otca,ako sme spolu oslavovali moje narodeniny. Išli sme na pizzu a doma sme sa hrali na indiánov. Tak,to boli moje desiate narodky. A stačilo to.
Začala som si spievať pieseň/báseň,ktorú zložila mama keď bola mladá a ukázala mi ju v jedno letné ráno. "Moje srdce bije pre teba. Som naviazaná na teba. Ak sa niečo stane ti,nechcem o tom počúvať klebety. Pôjdem ihneď za tebou vyliečiť srdce ochromené potupou. Úúú si moja láska jediná len-"
"Prečo si utiekla? Chcel som ti dať narodeninový,polnočný bozk."
Ian si sadol vedľa mňa pozeral mi do očí. "Ale,už nemôžem. Je neskoro."
"Nieje. Teraz som jednu minútu starà. Rýchlo to sprav lebo padám." Zabásnila som si načom sa Ian zasmial a pomaly sa obtrel jeho perami o moje. Chytila som si ho okolo krku a tým mu naznačila že prahnem po bozku. Pery si pritisol na tie moje a začal ma jemne bozkávať. Pocítila som ako sa mi v podbrušku prebudil roj motýľov a začal mi lietať po celom telele,vrátane rúk a nôh takže moje jediné šťastie že sedíme. Ian mi obe ruky,ktoré som mala obmotané okolo jeho krku,chytil a povedal: "Všetko najlepšie." A uškrnul sa. Zasmiala som sa a povedala: "Milujem ťa Ian." Oblizla som si pery a znova som ho začala bozkávať.
Ruky mi položil na pás a bozkával ma s takou ľahlosťou,láskou,vášňou a ja som vedela že som ten najšťastnejší človek na svete. Môžem byť rada že sa vedľa neho zobúdzam,že vidím jeho dokonale sfarbené,úprimné oči. Že môžem cítiť jeho bezchybné,sladké mäkké pery. Môžem byť rada že Ian je môj. Aj som rada. Po hodnej chvíli sme sa od seba odtiahli a ja som si o jeho rameno oprela hlavu. Spoločne sme tam sedeli strašne dlho a pozorovali hviezdy,a keď sme už nepočuli toľko výkrikov,a žiadnu hudbu zmiešanú so šumom hlasov pozbierali sme sa a odišli do mojej izby. Kde naše telá splynuli v jedno.
Viem že pi dlhom čase ale nebol čas. Ospravedlňujem sa:)
