"Už som!" Zakričala som Ianovy dole a zišla som schodmi na prízemie nášho domu. Adele nás všetkých z našej skupinky pozvala na párty u nej doma. S Ianom sme sa osprchovali a prezliekli. Ian ako svyčajne na sebe musel mať niečo čierne,teraz to bolo tričko. Ja som si dala čierne(:D)šortky s vysokým pásom a biely crop top. A obula som si,čo iné ako tenisky.
Vyšli sme z domu a ja som len zabuchla. Tichou uličkou sme sa dostali k miestu určenia. Išli sme pešo,pretože určite nezostaneme na sucho. Adelin dom bolo vidieť a počuť z peknej diaľky. Vošli sme dnu a Iana si hneď uchmatol kamoš. Ja som prešla do kuchyne kde určite budú baby. Samozrejme!
"Ahojte!" Usmiala som sa a všetky ma pozdravili. Strčili mi do ruky nejaký pohárik a pripili sme si.
"Na naše zdravie a dnešnú párty!"
Pustite si song:3
Z obývačly som začula pieseň na ktorú sme tancovali na krúžku. Chodím na tanečnú no skôr len pretože ma to baví. Na letné prádzniny tréneri s mladšími išli na sústredenie takže mám voľno. S pohárom v ruke som sa predrala až do obývačky a videla ako sú tam Ashley,Chloe a Mia a hovoria ľuďom nech sa posunú. Ako ma uvideli potiahli ma za ruku ku sebe a išli mi vziať pohár no ja som sa obránila.
"Ak mám s vami tancovať tak na povzbudenie." Hrkla som to do seba a pohár hodila za seba.(:D)
Postavili ma na správne miesto a povedali že každá ideme free style. Fajn ideme na to!
Pesnička išla od začiatku. Započúvala som sa do hudby a začala som sa hýbať do rytmu,tak ako to cítim(tanečníci vedia o čom hovorím:3).
Otočka,tlesk a salto. Tancovala som a úplne som zabudla že okolo mňa niekto je. Prežívala som to a dala do toho seba.
Išla som rýchlo a neskôr pomalšie,tak ako išla pieseň tak som išla aj ja.
Cítila som sa voľná,a schopná všetkého. Napĺňala ma eufória,vášeň no aj hnev a smútok. Užívala som si každý pohyb a každý moment keď som mala nohy v lufte sa mi chcelo zamávať krídlami,ktoré som nemala.
Pieseň skončila a ja tiež. Až vtedy som si všimla haldy ľudí pozorujúcih ma a do líc ki stúpla červeň. Čo ak som niečo spravila zle?
Všetci na mňa vyjavene pozerali a o sekundu začali všetci kričať,pískať a tlieskať. Hlboko som sa uklonila,tak ako na každom vystúpení a zasmiala sa nad mojimi pochybami. Dievčatá kumne ihneď pribehli a štebotali okolo mňa že som nestíhala spracovávať čo,ktorá povedala.
"My už ani nejdeme tancovať,si najlepšia."
"Ešteže niesme tanečná skupina inak by nás tri vyhodili za neschopnosť."
"Gratulujem,máš standing ovation!"
"Museli stáť,niesú tu stoličky."
"Dobre! Ďakujem." Zasmiala som sa vzala jednej z nich z ruky drink a kopla to do seba.
Neviem odkiaľ,ale odniekiaľ vyliezol Ian a objal ma zo zadu. Pobozkal ma a pohladkal ma po ruke,tak ako to vie len on.
***
O päť dní-pohreb.
Dnes je pohreb Ianovho otca. Vôbec sa mi tam ale nechce ísť. Nie preto že som lenivá ale preto,že sa tam nechcem rozplakať z pohľadu na Iana alebo na rakvu. Alebo na Ianovu matku.
Obliekla som si čierne silónky,černe šaty z lesklej látky s tmavo-modrou stuhou na páse a topánky aké som mala aj na pohrebe našich rodičov.
Vlasy som si iba učesala,vyžehlila a nechala ich rozpustené. Na oči som si dala čiernu linku a špirálu. S ústami som sa nebabrala a dala som si len slabý rúž telovej farby. Po schodoch som zišla na prízemie odišla som. Nasadla som do auta a išla som na cintorìn,ktorý je vzdialený asi pol hodinu cesty.
Vystúpila som a hneď som uvidela Iana.
(Nechcem opisovať pohrrb takže to preskočím:))
Na podiv to Ian zvládol vynikajúco a plakal len dva krát,a to na začiatku a keď uvidel telo svojho otca. Ja som taká silná nebola a plakala som skoro stále. Keď som uvidela mŕtve telo Ianovho otca omdlela som a Ianova matka ma ratovala s vázou kde boli kvety a špinavá hlinová voda. Osopila som sa naňu že ukradla majetok zosnulého a ona povedala že to bolo na dobrú vec a je to v poriadku.
Došla som domov prezliekla sa a akurát som sa chcela ísť najesť,sem vtrhol Ian.
"Poďme do liečebného brlohu." Pobavil ma názov aký vymyslel takže som sa slabo zasmiala. Prikývla som a odišli sme ruka v ruke.
"Si v poriadku?" Nesito som sa opýtala.
"Áno. Nebudem si tým ťažiť hlavu. Stalo sa." Usmial sa a stisol mi ruku. Aj keď mu to neverím na sto percent,som rada že sa tým nezožiera.
"O chvíľu škola a my na seba zasa nebudeme mať čas." Smutne som poznamenala.
"Všimla sisi že Caroline už kašle na tie kohútie zápasy?"
"Ian."
"Budeme mať na seba čas. Sľubujem. Budem ťa učiť matiku."
"Ako chceš." Zasmiala som sa a pobozkala ho na rameno. Ruku som mu pustila a chytila som ho za jeho pravú ruku,tú kde má tetovanie. Pozorne som si ho prezerala. V podstate nie len tetovanie ale celého Iana z jeho pravého profilu. Už chápem to keď mi všetky dievčatá závideli akého mám kráseho priateľa.
Nie žeby som nevidela že je pekný ale ja som si skôr všímala iné veci....jeho vnútro,jeho osobnosť,dobré a zlé vlastnosti,to čo a ako to rozpráva. Najviac sa mi na ňom páči tunel v ľavom uchu,pretože keď sme spolu na začiatku chodili často som musedela na nohách tvárou v tvár a ruky som si omotala okolo jeho krku.
To ma vždy zaviedlo k jeho tunelu v uchu,s ktorým som sa vždy hrala a často keď u mňa spal a ležal na ľavom boku,som sa ho pýtala či ho to nebolí.
Alebo jeho havranie,čierne krásne husté vlasy. Zišlo by sa mu ostrihať.(:'D). Vždy som sa mu v nich rada prehrabávala alebo v noci som sa mu s nimi potom často hrávala. Istým spôsobom ma to upokojuje. Jedno leto ich mal dlhé tak že sa mi mu podarilo na ofine spraviť menší zapletený copík.
A jeho oči. Ach,tie jeho dva tmavé oceány,do ktorých nevidí nikto ani on sám. Koľko krát by som sa do nich len tak zapozerala a chcela by som z nich vedieť aspoň niečo. Aspoň malý kúsok niečoho. Ale nič. Je to nemožné,a to jediné ma na jeho zovňajšku frustruje no zároveň napĺňa neopísateľným pocitom tepla.
Tie jeho tmavo-modré oči,ktoré nevedia klamať a hovoria len pravdu. Nečitateľný pohľad v jeho očiach ma často straší a naháňa mi strach aj on sám aj keď viem že mi nič nespraví.
Dnes taká zmiešaná kapitolka,no najviac som spokojná s koncom-teda opisom Iana♥. Na tom som si dala fakt záležať a snažila som sa ho čo najpresnejšie opísať. Dúfamže sa páčila:*
