O týždeň neskôr
"Už si hotová?" Opýtala sa ma Barbie.
"Áno. Vyzerám otrasne!" Beznádejne som zakňučala,pozerajúc sa na svoj odraz v zrkadle. Mala som na sebe čierne obtiahnuté šaty s čipkou všade nad kolená s véčkovým "výstrihom" na chrbte,a čiernymi teniskami. Nenamaľovaná-našťastie. Babrbie vyšla spoza dverí a zhrozene na mňa pozrela a ruka jej vystrelila k otvoreným ústam.
"O môj Bože! Tie šaty by som ešte prekusla. Ale tie odporné,obnosené,ošarpané tenisky!" Ospravedlňujúco som sa na ňu pozrela cez odraz v zrkadle a okamžite ich vyzula. Barbie otvorila môj botník s topánkami a prezerala si moje topánky. Úprimne? Mala som tam štyri páry tenisiek,asi dva páry balerínok a jedny topánky na podpätku-z pohrebu rodičov-.
"Zlatko,nemáš nič na obutie." Smutne vyhlásila Barbie.
"Je to len narodeninová oslava kde sa všetci ožerú do nemoty a budú tancovať." Dupla som si nohou a prekrížila si ruky na prsiach. "Idem bosá." Vyhlásila som a vystrela ukazovák na pravej ruke do vzduchu.
"Ani náhodou!" Vykríkla Barb. "Bohužiaľ. Musíme ísť kumne domov a vybrať ti niečo na oblečenie a obutie." Povedala a prechádzala sa po mojej izbe.
"Myslím že nebude treba!" Vykríkla som a bosá utekala do Jeremyho izby. Keď som s ním naposledy telefonovala,povedal že mu je nesmierne (jasné,to ti verím) ľúto že tu nebude môcť byť v deň mojich narodenín,a že mi niečo kúpil pred odchodom a je to v jeho izbe pod posteľou. Bola som trocha zvedavá a už som sa tam pozrela. Sú tam tmavomodré plátenky so šnúrkami a vrchom,ktorý kryl vrch nohy iba po kúsok. A na na boku dokola bola tmavo modrá čipka. Priniesla som ich do mojej izby a podala ich Barbie. Obdivuhodne sa na ne pozerala a so smiechom pokrútila hlavou.
"Môže byť?"
"Žartuješ? Hodia sa k tomu perfektne!" Hodila mi ich a ja som si ich okamžite obula. Barbie ma posadila na posteľ a robila niečo s mojimi vlasmy. Nevraživo som na ňu pozrela a ona s tým okamžite prestala. "Čo robíš?"
"Niečo ti musím spraviť s vlasmi!" Bránila sa.
"Spravím si drdol s tou "hubkou"(p.a. myslím to čo vyzerá ako drátenka. Alebo sa to volá tušim hot buns?:D) čo si priniesla dobre?" Vo vzduchu som naznačila úvodzovky a prešla ku stolu. Vzala som to a spravila si drdol. Neochotne som si od Barb vzala špirálu a pár krát som si kefkou prešla po mihalniciach a medzi tým Barb odišla niekam dole. Z dola na mňa zakričala. "Už je čas! Poď dole."
Zišla som dole a z kabelky na skrinke vytiahla fialový rúž,s ktorým som si prešla po perách. "Tam ta da dá!" Snažila som sa spraviť pózu,no skoro som spadla. Barbie sa zasmiala a snažila sa ma napodobniť. "Si krásna. Naozaj ti to pristane." Usmiala som sa na ňu objala ju. "Poďme." Povedala a otvorila mi dvere. Vošli sme do jej auta a Barbs mi zakryla oči jej zimnou šatkou nastriekanou jej ovocným parfumom.
"Je to nutné?" Zakňučala som. "Je. Ver mi."
Vystúpili sme z auta a už z diaľky som počula šum hlasov. "Sme tuuu."
"Naozaj?" Barbie mi dala dole šatku a ja som videla náš obľúbený bar,kde sme často s babami chodievali v piatok. Vošli sme dnu a okamžite sa rosvietili svetlá. "Všetko najlepšie!" Zakričali všetci. Teda všetky dievčatá. Boli tu len dievčatá. Postupne sa ku mne všetky nahrnuli,dokopy ich tam bolo asi dvadsať. Väčšinu som nepoznala,a ostatné boli z našej skupinky. Začali mi gratulovať, a tie čo som absolútne nepoznala,sa afektovane smiali a ihneď ako mi pogratulovali odstúpili na bok a úsmev im ihneď zišiel z tváre. Naopak,dievčatá,ktoré mi boli oveľa bližšie boli veľmi milé a natešené. Odtiahla som si bokom Caroline a spýtala sa jej to najdôležitejšie.
"Kde sú chalani?" Nadvihla som obočie a čakala na jej odpoveď. "Toto je prvá časť oslavy. Bližšie informácie tam." Ukázala na Adele a Laylu,ktoré mali zjavne na starosti program a priebeh oslavy. Prišla som bližšie k nim a opýtala som ich. "Čo znamená prvá časť oslavy?" Adele iba drgla do Layli a tá na mňa spustila. "Prvá časť,"zdvihla jeden prst,"samé dievčatá,niečo ako rozlúčka so slobodou. Táto časť trvá hodinu aj pól,plus mínus. Stíhaš?" Na sucho som preglgla a kývla na súhlas. "Druhá časť,"zdvihla dva prsty."budeš tam len ty a chalani. To bude trvať zhruba hodinku. Bude to v tej našej ošarpanej liečebni,"zasmiala sa nad tým a znova pokračovala."tam bude obyčajné pivo a nič viac. Neviem. Bude na tebe čo za tú hodinu budete robiť." Znova sa zasmiala a uškrnula sa. "Tretia časť,"zdvihla tri prsty,"bude u teba doma,budú tam všetci,dievčatá aj chlapci. To bude trvať dokiaľ to nestopneš. Pochopiteľne. Tam je všetko teraz úplne iné,ako si pamätáš keď si odchádzala. Hotovo." Zasmiala sa a objala ma. Kývla som hlavou a išla k baru. Stál tam náš obľúbený mladý čašník. Stewart. "Ahoj." Pozdravila som sa mu a sadla si na barovú stoličku.
"Ahoj,oslávenkyňa. Čo to bude?"
"Daj mi...hmm vodku s džúsom."
"Pre tento krát znova zadarmo. Keď už máš tie meniny." Usmial sa ako keby to myslel naozaj vážne a otočil sa mi chrbtom. "To nemyslíš vážne!"
"Čo?"
"Nemám meniny!" Otočil sa ku mne a podal mi nejakú taštičku. "Viem." Mrkol na mňa a otočil sa pre môj drink. Usmiala som sa viac menej sama pre seba a vzala si drink. Vypila som ho za pár minút a prázdny pohár položila na pult
Naklonila som sa cez pult a Stewart akoby na to čakal mi nastavil líce a ja som mu tam priložila pery. "Ďakujem. Kedy máš narodeniny ty?" Zasmial sa a povedal.
"Zajtra."
"Nie!" Neverím.
"Áno." Zagúľala som očami a odišla ku stolu s darčekmi a položila tam taštičku. Kto si pustil hudbu a na pódiu sa objavili traja chalani približne vo veku dvadsať päť rokov. Mali oblečené policajtské uniformy. Dievčatá sa hneď nahrnuli k pódiu a ja som z diaľky sledovala ich výstup. Musela som sa viac krát zasmiať pretože dievčatá boli ako zmyslov zbavené a nezadané. Ale musím uznať,boli super. A to ich telo!
Ani som sa nenazdala,a už ma Barbie viezla do liečebne.
