Ahojte srdcá moje! :D ♥♥
Pozrem na túto storku,a čo nevidím?! Je tu 89 reads! ♥
A na LJS až 96! Neskutočne ďakujem a budem ešte šťastnejšia keď mi zanecháte vote a komentár s názorom alebo prípadne nejakou radou čo by som mala zmeniť...ja to vezmem do úvahy a uvidí sa!:)
Ja len dúfam že sa bude páčiť♥
Enjoy it!
Bez pozdravu som zdrapila Caroline a vybehli sme z baru.
"Zavolám...zavolám taxík." Vytočila som číslo a čakali sme na taxík. Keď dorazil,sadla som si do predu a zadala som miesto určenia-nemocnica. Vyliezli sme z auta a prišli sme na recepciu.
***
"Ale ja som jej priateľ! Musíte ma za ňou pustiť!"
"Je mi ľúto,pane naša pacientka je v stabilizovanom stave po ťažkej operácii mozgu."
"Na päť minút!"
"Je mi to ľúto pane." Doktor odišiel,a chudák Cato*Cat je prezývka*nevedel čo má robiť. A popravde ani ja. Bezmocne som sa zošuchla k nemu na stoličku. Hlavu som si oprela o jeho rameno a čakala. Čakala,kým konečne budeme môcť ísť za Laylou. Caroline nám zbehla do automatu po kávu. Vďačne som sa na ňu usmiala a začala som chlípať kávu. Pohárik z kávy som odhodila do koša a trocha som sa tu začala obzerať. Viem,je to nemocnica a nieje tu nič moc na pozeranie ale predsa.
Prechádzala som okolo presklennej miestnosti kde ležali bábätká. Malé,bezmocné bábätká. Jemne som sa na ne usmiala aj keď som vedela,že im je to jedno. Na recepcii som sa zastavila pri automate s 'jedlom'.
Sebe som kúpila čokoládu,Caroline diétny sendvič a Catovy som kúpila mäsovú bagetu. S plnými rukami som sa vrátila. Sadla som si do kresla a podala každému svoje jedlo.
"Dik,"usmial sa Cat a zahryzol sa do bagety. Caroline sa usmiala a odryzkávala zo sendviča. Ja som si po kúskoch odhryzkávala z čokolády a pohľadom som hypnotizovala hodiny na stene. Čochvíľa bude polnoc. Snáď nás ráno k Layle pustia.
$$$
"El,El vstávaj,"jemne so mnou niekto zahrkal a ja som otvorila oči. Nadomnou sa skláňal Cat s červenými očami.
"Nespal si?"opýtala som sa s prižmúrenými očami.
"Nemohol som,"objasnil mi a sadol si späť. Caroline ešte spala tak som ju nechala tak.
"Mal by si ísť domov. Bude nás tu veľa a potrebuješ spať,"pohladila som ho po chrbte a usmiala som sa.
"Sú tu všetci,"nevinne sa na mňa pozrel a neušiel mi jeho úškrn. To snáď nie! Takže tu je celý náš 'gang bang'?!
"Cat! Si si vedomý toho že ich môžu vyhodiť?"naliehavo som podupkávala nohou. Mykol plecami a porozhliadol sa okolo seba.
"Choď si domov pospať. Zavolán ti keď bude niečo nové," usmiala som sa naňho a on len s kývnutím hlavy odišiel. O chvíľu sa tu objavili všetci. Pozerala som sa či neuvidím aj Iana ale márne.
Všetci pribehli k nám a zdravili sa so mnou a,práve zobudenou,Caroline. Adele a Barbs nás objali a Barbie neušli slzy. Pozdravila som sa s Bryom aj Steevnom,Denisom aj Patrickom a so všetkými ostatnými. Usadili sa na ostatné kreslá a netpezlivo sme vyčkávali na príchod sestry alebo doktora.
$$$
Asi o hodinu a pol sa do Laylinej izby vrútil asi celý zbor lekárov a sestier. Nikto nám nechcel povedať čo sa deje. Netrpezlivo sme čakali čo sa bude diať a ja som v rukách zvierala telefón. Nechcela som volať Catovy a robiť unáhlené závery. Aspoň pre tento krát nie. Prechádzala som sa zo strany na stranu a hrýzla si pery. Adele odišla na toalety a Bryan sa o mňa veľmi staral. Šiel do automatu a kúpil mi čaj s so sendvičom a strážil môj pitný režim. Sendvič som hneď zjedla a čaju som sa napila asi štytikrát. Z Laylinej izby vyšli štyria doktori a dvaja mali na svojom oblečení a rukaviaciach krv. Hneď mi hlavou behali rôzne myšlienky.
Jeden z nich ku mne podišiel a súcitne sa na mňa pozrel.
"Mám jednu zlú a jednu dobrú správu. Ktorú chcete počuť ako prvú?"
"To-to je jedno! Vravte!"
"Dobrá správa je,že pacientkin stav sa zlepšuje a je vylúčené to že by mohla zomrieť na následky operácie. Zlá spráca je že si ju tu pre istotu necháme ešte maximálne tri týždne,"oznámil mi s jemným úsmevom.
"Ďakujem!"skoro som ho v tej eufórii išla objať ale v správnej sekunde som si všimla tú krv.
"E-em no netreba objatie. Ďakujeme,"usmiala som sa a hneď som s úsmevom skočila po Bryanovy. Objatie mi opätocal a onedlho z toho vzniklo skupinové objatie. Z dverí vykukla sestra a oznámila nám,že sa na ňu dvaja ľudia smú ísť pozrieť. Hneď som zavolala Catovy a do piatich minút bol tu. Šli sme dovnútra spolu. Chytila som ju za ruku a usmiala som sa na ňu.
Pohladila som ju po líci a popravila som jej prefarbené červené vlasy za ucho. Catovy,tvrdému chlapiskovy,ktorý za každú cenu skrýva city,z oka vypadla slza a usmial sa. Nechala som ich samých a vrátila som sa na chodbu.
"Zlatko nechceš sa ísť vyspať? S Barb sme prišli na tvojom aute,"pohladila ma po ruke Adele a už ma ťahala preč. Sadla som si na miesto spolujazdca v mojom červenom Renaulte Clio a nechala Adele riadiť ho.
Ľahla som si do postele a Adele ma ako malé dievčatko prikryla ľahkou prikrývkou. Oči sa mi hneď automaticky zavreli a už som len počula vzďaľujúce sa kroky Adele. Z otvorených dverí na kúpeľni,ktorú mám spoločnú s Jeremym som počula ako s jiekým telefonuje.
Nevšímala som si to a snažila som sa zaspať. Nedalo sa ignorovať jeho rozhovor s člivekom na druhej strane.
"Ale musíš to mame nejako vysvetliť...musí to pochopiť! Ian,ona to takto dlho nevydrží. Ešte Layla mala autonehodu....ja viem že ani tebe to nejde bez nej!
Ian...Ian! Počuj,môžem ísť do Seatlu a vziať ťa späť ak chceš. Fajn. Áno,dva týždne to asi pôjde. Čau,"hovor zrejme ukončil a ja som nevedela či už sa mi prisnilo alebo je to živá realita.
Dva týždne na čo?
Aby sa vrátil do Mystic Falls?
Neviem čo si o tom mám myslieť alebo čo mám robiť.
Počula som ako si Jeremy niečo mrmle a prišiel za mnou do izby. Veľmi som sa snažila vyzerať tak,že spím a nehmýriť očami. Sadol si na posteľ,ktorá sa pod jeho váhou na okraji mierne prehla. Rukou ma pohladil po zápästí a chvíľu ju tam nechal. Na ruke som tak cítila teplo sálajúce z jeho dlane. V duchu som sa pousmiala ale stále som si dávala pozor aby som vyzerala že spím. Jeremy sa postavil a zavrel okno,následne mi zastrel žaluzie a zavrel oboje dvere vedúce do mojej izby.
