Pustite si pieseň hore:3
"Mama sa s tým vyrovnala prekvapivo rýchlo. Jej na ňom nikdy nezáležalo. Bol jej ľahostajný."
"Nehovor tak. Možno len nechce dať najavo smútok."
"Pohreb bude asi o týždeň."
"Pôjdem s tebou,to je samozrejmé."
"Nemusíš."
"Chcem." Pohľad naňho ma doslova bolel. Bol ako telo bez duše,živá mŕtvola. Posadila som sa a chytila ho za ruku.
"Poď ku mne." Načiahla som sa k nemu a silne ho objala.
"Som tu s tebou. Nestrácaj sa mi. Prosím." Zakňučala som bojazlivo.
"Sľubujem." Slabo som sa usmial a premostila na inú tému.
"Môžem ísť domov ešte dnes?"
"Po vizite. Čo znamená asi hodina." Usmial sa na mňa. Naozaj sa usmial. Pobozkala som ho a svojimi myšlienkami som sa snažila mu nejako povedať že ho milujem,a som tu s ním. Odtiahol sa,kývol na súhlas a odišiel.
$$$
"Chcem ísť niekam strašne ďaleko." Sedím v aute spolu s Ianom. Prišiel ma vyzdvihnúť z nemocnice.
"Aj ja." Uchechtol sa. Jednu ruku mal na volante a druhú mi položil na stehno. Svoju ruku som premiestnila na tú jeho,ktorá stále zotrvala na mojom stehne. (Len mne to príde také zložité?:D) Slabo som sa usmiala a zapla rádio ale stíšila ho.
"Porozprávaj mi o tvojom otcovy." Nadhodila som.
"Čo by si chcela vedieť?" Prekvapila ma Ianova reakcia. Vzal to normálne.
"Hocičo."
"Keď bol mladý,vraj bol rebel. Pil a fajčil. Nejedno dievča kôli nemu vraj plakalo. A mal motorku! Aby som nezabudol." Zasmial sa a ďalej sledoval cestu.
"Vidno,že si po ňom. Už len tú motorku. Kúpim ti ju." Zasmiala som sa.
"A...s mamou sa poznali dlho ale,nejavila o neho záujem. To ho na nej viac priťahovalo. Bol neodbytný."
"Ako ty!" Znova som si rypla. Vonku to zahrmelo a slabo sa rozpršalo. Obloha sa zatiahla a o pár sekúnd nato,sa rozpršalo. Hustý lejak,obrovské kvapky dopadajúce s rachotom na auto. Ian ani nestíhal 'zapínať' stierače. Cesta sa zahmlila a ja som mala na chvíľu naozaj pocit že sa odtiaľto živí nedostaneme.
"To snáť nie!" Zakričal Ian a buchol do volantu.
"Nejaký imbecil zastavil! Iba tak!" Obzrel sa a keď videl že za ním nič nieje vybočil na prašnú cestu. Zase.
"Znova? Ach jaj!" Zhúkla som beznádejne a rukou som si buchla do čela. Zastali sme a pred sebou sme mali začínajúci les. Ticho vypĺňalo len tiché rádio. Pozrela som sa na Iana,ktorému práve vtrdy z oka vypadla slza.
Chytila som ho za ruku a pevne mu ju stískala. Rukou som ho pohladila po líci a slabo som sa naňho usmiala.
"Ja-ja viem že som s ním moc nvychádzal,"potláčal vzlyky,"ale mal som ho rád. Naozaj."
"Ja viem. A on to určite vedel tiež."
"Ale nieje tu. A nemôžem mu to povedať."
"Je tu,"rukou som chytila miesto na jeho hrudi,kde je srdce,"a vedel to. Tak ako di vedel ty že ťa má rád aj keď ti to nepovedal." Pokyvkal hlavou a utrel si slzy.
Vonku prestávalo hrmieť a dážď sa skľudnil. Stále síce pršalo,ale nie tak moc.
"Poď!" Skríkla som na Iana a vybehla z auta do lesa. Šaty zo včerajška som mala v momente mokré a topánky som mala ešte aj od blata. Otočila som sa a keď som videla ako neisto postáva pri aute vrátila som sa a potiahla ho za ruku do lesa. Nechápavo sa na mňa pozrel no nakoniec bežal za mnou. Došli sme do lesa a ja som so smiechom zastala blízko vysokého stromu. Vlasy,oblečenie a vlastne som mala premočené. Ian nebol výnimkou. Čierne rifľové šortky a čierna mikina boli premočené do nitky a plátenky značky Vans sa doslova kúpali v blate. Smiala som sa a Ian mi chytil hlavu do rúk. Ja som mu svoje ruky položila na tie jeho a ďalej sa smiala. (Zas je to zložité:D asi to neviem opísaťXD) Zrazu mi rukou napravil padnuté ramienko z podprsenky a ja som stíchla. Chytil ma za boky a vyzdvihol. Dala som mu malú pusu na čelo a Ian ma pustil.
