Better let go than kill...

ERICCA

Pozrela sa do zrkadla. Jej krátke kučeravé blonďavé vlasy mala zopnuté v gumičke, aby si mohla opláchnuť tvár. Jej modré oči pripomínali bláznivé more, ktorého vlny narážajúce do skál šumeli a plieskali, len už-už vybuchnúť ako vodotrysk spod čiernej zeme... A tak sa aj cítila. Dnes bol dôležitý deň. Sama nevedela prečo, no jednoducho to tak cítila. Cítila, že sa niečo stane... Niečo veľké.

Pozrela von oknom. V kmeni Aestos bolo dnes krásny slnečný deň. Na oblohe videla len jeden obláčik, a aj ten bol malý. Vyzeral ako snehová pusinka.

Utrela si do tvár do uteráku a v tom momente začula štrngot kľúčov. Prišla jej mama.

„Ericca?!" zakričala mama na celý dom.

„Som doma!" odpovedala jej Ericca a vbehla na chodbu.

„Ahoj, zlatko," objala ju, „čo bolo v škole?"

„Dve jednotky a jedna dvojka, inak asi nič," odpovedala mame poľahky.

„Tá dvojka, to z čoho?" skúmavo si prezrela mama svoju dcéru.

„Nooo... zo správania!" vycerila zuby Ericca.

„Z toho si srandu nerob, Ericca! Vieš, že sa to môže ľahko stať!" pohoršene sa na ňu pozrela mama. „Ale vážne, z čoho?"

„Z angliny, nevedela som dve slovíčka a už mi dala dvojku!" nadurdene odpovedala dievčina.

„A tie dve slovíčka už vieš?" vyčítavo sa spýtala mama.

„Áno, už ich viem!"

„No dobre," prikývla mama, „inak, stretla som Stacyinu mamu. Prosila ma, aby si Stacy napísala úlohy. Ona nebola v škole?!"

„Nie, ráno mi písala, že má horúčku a bolí ju hrdlo. Idem jej ich napísať!" zvolala Ericca.

„Horúčka a chytené hrdlo? To môže byť chrípka..." počula Ericca zamrmlať jej mamu a potom zabuchla dvere na izbe.

E: Ahoj, tak co, pustime sa na tie ulohy?

S: Ahoooooj! Jasne a dakujeem :*

E: takze...

...(neskôr)

S: fíha, to ste toho postihali, raz chybam a uz robite veci od vymyslu sveta :/

E: to len tebe sa nechce pocuvat, zlatko :D

S: jaj, s tebou to ma clovek tazke :D xD

E: no co narobis :D a inak ako sa mas? uz ti je lepse?

S: ale hej, len ma stale boli hrdlo L ale nabududci tyzden uz pridem

E: uz sa tesim, no dobre idem kámo, zajtra sa... chcela som dat vidime, ale ako tak rozmyslam, tak asi: zajtra si napiseme ;) pa a skoro sa uzdrav :*

S: dik :* a pa

...(medzitým)

„Ericcaa! Obed je hotovýý! Poď sa najesť!" kričala Ericcina mama z kuchyne.

„Už ideeem!!!"

Ericca zbehla do kuchyne, že si naberie polievku. Ešte nenabrala ani jednu žufaňu, uprela pohľad von oknom. Niečo ju tam zaujalo, no nevedela čo. Všetko bolo ako zvyčajne. Ani nevedela ako, ale pustila tanier, ktorý sa po dopade na zem rozbil. Nielen že naľakala ju a jej mamu, ale si aj doškriabala nohu. Mama zvýskla, začala ju hrešiť. Ericca zanadávala.

„Čo si si myslela, že robíš, mladá dáma?! Uprac to!" karhala ju mama.

„Niečo som zahliadla v okne, hneď to upracem," povedala prekvapená Ericca. Ešte hodila jeden vyplašeno-zvedavo-očakávajúci pohľad do okna. Stále všetko po starom...