Adam & Dominica

Zrútenie

Po asi 15 minutách cesty som prišla domov. „Som domáá!" zakričala som hneď keď som vošla do domu. Žiaľ nikto sa mi neozval. Vyšla som hore po schodoch, ale nikto tam nebol. Divné. O takomto čase sú doma všetci. Zavolala som mamine, no telefón zazvonil pri mne. zasa si ho zabudlo. Pomyslela som si. Zavolala som ocinovi, ale ten mal mobil vypnutý. Tak som skúsila ďalšiu možnosť . Zavolala som sestre Veronike. Tá mi to už konečne zdvihla. Neprehovorila ani slovo, len som počula vzlykanie. Plače. Prečo pre boha plače? Čo sa stalo? „ Veronika čo sa deje?" spýtala som sa jej vystrašene. „ Príď do nemocnice!" povedala mi. Zhrozila som sa. Preboha. Čo sa len mohlo stať? Okamžite som si zavolala taxík a povedala som mu nech príde čo najrýchlejšie. „Posnažím sa." bolo posledné čo povedal. Teda, bolo to posledné čo MOHOL povedať, pretože som to okamžite zložila a čakala som na neho. Prišiel asi za desať minút. „Konečne!" povedala som keď som nastúpila. „Prepáčte ale rýchlejšie sa nedalo." povedal smutne, pretože na mne videl, že som vystresovaná. „Odvezte ma do nemocnice." povedala som bez ducha. Za chvíľku sme boli už tam. Zaplatila som vodičovi a vošla som do nemocnice. Musela som znova zavolať sestre, pretože som nevedela na akom oddelení sa nachádza. „Ahoj som v areáli, ale kde presne sa nachádzaš?" Cez všetky vzlyky mi konečne odpovedala: „S-som na á-áre ale tam kde je tá o-operačka." ozvala sa mi už druhá sestra Patrícia. Panebože čo sa stalo? Ten hore ma tam naozaj nemá rád. Rozutekala som sa. O chvíľu som bola už pri sestrách. Keď som prišla silno ma objali, no stále neprestávali plakať. „Môžete mi už konečne povedať čo sa deje?" povedala som potichu. Keď mi všetko vyrozprávali stála som tam ako obarená. „Nie, nie, nie,nie,nie!!!" posledné slová som doslova vrieskala po chodba a začala som plakať ako šialená. Nemohla som tomu uveriť. Vraj mali rodičia auto nehodu s vlakom. Otec je mŕtvy a mama v kóme. Panebože toto sa môže sťal len mne. Prečo mám v živote také nešťastie? Prečo? Prečo? Sestrička ma odviezla do nejakej miestosti a pamätám si už len to, že mi dávala nejakú injekciu. Pravdepodobne na upokojenie. Posledné zábery som mala už len na plačúce sestry, ktoré sedeli pri mne. A potom ....... Tma.....

Dnes ďalšia nová časť. Trochu sa nám to skomplikovalo, nemyslíte ? Tešte sa na pokračovanie