Adam & Dominica

Koniec

Vošli sme do maminej nemocničnej izby. Slovami sa nedá opísať ako vyzerala. Len jej tvár vyzerala hrozne. Nedá sa spočítať koľko rán mala na tvári. Maminka čo ti to spravili? Premietala som si ju v hlave ako vyzerala pred tou sprostou autonehodou. Bola nádherná. Vysoká, štíhla brunetka. Všetci mi hovoria, že som celá po nej, čo ma nesmierne teší. Ostré črty tváre bolo vidieť aj spoza množstvo modrín, ktoré mala na tvári.

„Mami!" pošepkala som si skôr sama pre seba, pretože som vedela, že to nikto nemôže počuť.

„Ahoj Domi." povedala na počudovanie moja mama. Predsa ma niekto počul.

„Ach ako nesmierne si mi chýbala." pokračovala a mňe sa uľavilo, pretože lekári hovorili, že keď sa preberie tak by mohla stratiť aj reč ale zrejme nie.

„Ty mňe viac, ani si nevieš predstaviť ako!" odpovedala som jej ale to už sa mi do očí hrnuli slzy. Kútikom oka som zazrela Adama ako sa opiera o dvere a sleduje ma.

„Dievčatko neplač a radšej mi vysvetli, kto je tento fešák." povedala mama pričom mi utierala slzy. Adam sa odtiahol od dverí a prišiel si sadnúť vedľa mňa.

„Mami, toto je Adam, môj p-p-priateľ." vykoktala som sa napokon, pretože som nevedela akú reakciu mám čakať od mami. Mama vzala jeho ruku do tej jej a naznačila mu aby sa prisunul bližšie. Niečo mu pošepkala a odtiahla sa. A v tom..... Pííííííp...... Jej pulz ukázal presnú nulu. Myslela som, že jej tam sama začnem dávať umelé dýchanie, keď do izby vtrhli doktori a začali jej dávať resuscitáciu. Sestrička nám nakázala aby sme počkali vonku.

„Nie, ona nesmie ísť preč nie!" kričala som na celú nemocnicu, pričom sa ma ostatný ale hlavne Adam snažili upokojiť. Márne. Vstala som zo svojho vozíka, aj keď som bola ešte pod vplyvom „oblbováka" ale musela som ísť do tej izby a zachrániť ju. V tom ma mohutné ruky schytili okolo ramien a do ramena mi vpichli injekciu. Zase tú istú injekciu. Keď to takto bude pokračovať, za chvíľu budem závysláčka.

Prebudila som sa znova v tej istej izbe, kde už pri mne stáli doktory a moje sestry. Kde sú moje sestry? Kde je Adam? A jeho rodičia? Čo je s mamou? Hlavou sa mi honilo veľmi veľké množstvo otázok bez odpovedí.

„Dobré ráno slečna." pozdravil ma doktor stojaci pri mojej hlave.

„Keby bolo dobré tak vás aj odzdravím!" vyštekla som na neho. „Čo je s mojou mamou" pokračovala som: „ Kde sú moje sestry, Adam a jeho rodičia?"

„Vaša mama," začal jeden, „nedokázali sme ju zachrániť." Nie toto nemôže byť pravda. NIE! NIE NIE! NIE!

O DVA DNI NESÔR

Včera sa konal pohreb obi dvoch rodičov. Zvládla som celkom v pohode až na to že som sa skoro utopila vo svojej mláčke sĺz. Taktiež aj moje sestry. Na moje počudovanie ma prišla podporiť väčšina mojej školy, čím som bola príjemne prekvapená.

Dnes sa koná rozhodnutie o rozdelení majetku. Trochu sa bojím. No veď povedzte, kto by sa nebál. Obliekla som si, ako inak, čierne nohavice, čierne tričko a čierny kabát.

„Poď už lebo to zmeškáme!" kričala na mňa Veronika spod schodou.

„Už idéém!" ešte som si navliekla mamin náramok a išla som.

„Konečne!" naštvane na mňa vyhukovala Patrícia. Nasadli sme do auta a za necelých pätnásť minút sme boli tam. Úrad bol stará ošarpaná budova so starými oknami. Našli sme voľné miesto na parkovanie, vystúpili a vošli do budovy.

„Dobrý deň, my sme tu kvôli tomu rozdeleniu majetkov." povedala Veronika pri recepcii. Žena pri okienku na povedala kam máme ísť. Miestnosť bola na poschodí.

„Dobrý deň, vy ste ohľadom tých majetkov, že?" spýtal sa nás muž, ktorý sedel za svojím pracovným stolo.

„Dobrý deň áno to sme my." odpovedala, ako inak, Veronika. Bola najstaršia, tak preto všetko vybavovala. Nechcela by som byť na jej mieste. Mala toho na starosti hrozne veľa. Keďže bola jediná plnoletá, tak musela organizovať aj celý pohreb. Chúďa.

„Posaďte sa prosím." poprosil nás. Všetky sme si posadali a muž približne v strednom veku nám všetko začal rozprávať.

„Ak ma ešte oči neklamú tak tu vidím iba dve mená a to Veronika a Paťka." Čo to dopekla má znamenať? Veď som ich dcéra, tak čo tu rieši? Toto nebude dobré.

Ďaľšia časť je na svete. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Je trochu smutná ale inak sa to nedalo. Nezabudnite komentovať a vote-ovať.

MissMoniqueG srdiečkujem ťa :* ;)