The Boy

6. kapitola

Okolo jedenástej išla Kristen domov. Vonku bolo snehu po kolená. Keďže Kristen býva asi o tri ulice ďalej, Nella ju išla odprevadiť. Zo zatiahnutej oblohy sa stále sypal jemný sneh, no už nie tak prudko ako pred hodinou.   ,,Musíme si pohnúť, pretože o polhodinu sa vypínajú pouličné lampy." zamrmľala Nella nosom sa hlbšie zaborila do šalu.
,,Prosím ťa.... Do polhodiny by si to obišla tri krát." zarehotala sa Kristen. 
,,Hhh.... Vieš ten nový študent, čo má v pondelok dôjsť do našej triedy." prehodila Nella.
,,Viem. Ale z kadiaľ máš to, že príde ku nám."
,,Vraj to vravela Mayerová.."
,,Mayerová je krava." hlesla Kristen a uškrnula sa.
,,Veď nás je v triede 32! Maximum.... No a v áčke ich je 29. " dodala víťazoslávne.
,,Mayerová sa asi pomýlila..." poznamenala Nella.
,,Ale... Nevieš o ňom niečo bližšie?" vyzvedala Nella ďalej.
,,Netuším. Ale dúfam, že bude pekný."
Uškrnula sa Kristen.
,,Hmm.... Mám taký pocit, že asi viem kto to bude.. Teda, vôbec ho nepoznám, ani nič, ale nedávno niekto odkúpil ten starý dom na Western Street. Práve som išla okolo a vtedy som tam zazrela v hornom okne bledú chlapčenskú tvár. Dosť ma to vystrašilo, a keď som sa tam pozrela opäť, okno bolo prázdne."
,, Nella!!  Ty krava, prestaň!" zapišťala Kristen. ,,Začneš tu rozprávať o bledých tvárach v okne  práve o 11 v noci, keď stojíme samé na prázdnej tmavej ulici."
,,Prepáč!" zasmiala sa Nella. Ďalej už kráčali v tichosti, ponorené do myšlienok, vlečúc sa jedna popri druhej. O niekoľko minút sa im pred očami začali črtať obrysy Kristeninho domu. ,,Díki, za odkopnutie. Vidíme sa zajtra v škole!'' zvolala Kristen a z vrecka vytiahla štrngotajúce kľúče.
,,Tak sa teda maj... Dúfam, že sa cestou nevypnú lampy." Kristen zmizla za  dverami jej domu a Nella zostala na tmavej, kde tu osvietenej ulici, sama. Z oblohy sa znovu začalo chumeliť o čosi hustejšie. Okrem hvizdotu vetra a vzdialenéno štekania psov, nebolo počuť žiadne ine zvuky. Nella sa vliekla zasneženou ulicou lemovanou hojdajúcimi a zmrznutými konármi stromov. Práve keď obáčala na Column Street zablikali lampy a všade na vôkol sa rozľahla hustá tma. Nelle prebehli po chrbte zimomriavky. Rýchlo vytiahla z vrecka mobil a zapla baterku. Slabé svetlo baterky ledva dosvietilo na meter. Strácalo sa v padajúcich chumáčoch snehu. Nella trmácajúco prešla až na koniec Column Street a ocitla sa na križovatke. Neďaleko zívala prázdna Western Street. V oknách vysokého domu, na konci ulice, blikalo tlmené svetlo kozubu. Dom sa týčil do výšky a pôsobil veľmi tajomne. Nellu premkol pocit obrovskej zvedavosti a vzrušenia. Chcela prísť na to, čo za ľudí tam býva, čo sú vlastne zač, a prečo si vybrali práve tento strašný dom. Po chvíli uvažovania prišla na to, že ísť skúmať tento dom práve o pol dvanástej v noci, v snežnej metelici, bez svetla pouličných lámp, by bola tá najväčšia hlúposť, akú by mohla spraviť. A tak sa otočila a kráčala ďalej až sa jej Western Street celkom stratila z dohľadu.