The Boy

5. kapitola

,,Mami?" zvolala Nella, keď otvorila vchodové dvere.
,,Ahoj zlato!" ozvalo sa z kuchyne a vo dverách sa zjavila usmievavá tvár pani Delayovej.
,,Vieš čo je ten opustený dom na Western street? Nevieš kto ho kúpil?"
,,Viem, ktorý myslíš, ale o tom že ho niekto kúpil nič neviem. Ako to vieš?" opýtala sa pani Delayová prekvapene.
,,Išla som popri a práve tam cúvalo sťahovacie auto." odpovedala Nella, vyzúvajúc si pravú čižmu.
,,Zaujímavé." zamyslela sa pani Dealyová. ,,Ten dom už roky stojí bez povšimnutia a teraz zrazu... Hmm..." rozmýšľala nahlas. Nella vyšla hore schodmi na druhé poschodie, kde boli dve chodby. Jedna na ľavo a druhá na pravo. Nachádzala sa tam Nellina izba, Simonova izba, spálňa a kúpeľňa s wéckom. Obývačka, kuchyňa a jedáleň sa nachádzali na prízemí. Nella zabočila do prava a otvorila dvere na svojej izbe. Celú izbu zalievali slnečné lúče a bolo tam príjemne teplo. Zhodila tašku ku posteli a vyvalila sa do perín.
,,Pondelok zabíja.." vzdychla si.
Hodiny plynuli a Nella sa len tak nečinne vyvaľovala v posteli. Kristen ani Simon sa neozývali a v Nelle to vzbudzovalo obrovskú zvedavosť.

Z Nellynho pohľadu.

Ktovie kde sa túlajú. Ako poznám Simona, tak sa celkom obávam... Nechápem, ako môže byť Kristen taká nezodpovedná. Nepríde do školy a namiesto toho sa túla so Simonom... A ktovie čo ešte... Navyše mi ani nepovedala, že niečo rieši s mojím bratom... Faakt zlatá...

***

Zvečerilo sa a oblohu opäť zakryli ťažké mraky. Ulicami prefukoval mrazivý vietor a rozfukoval sneh z konárov zapadnutých stromov. Tento večer bolo vo Windstille ticho. Nočnými ulicami znelo len vŕzganie kolísajúcich stromov či občasné zavrčanie cestárskeho auta. Okolo ôsmej večer začalo znova husto snežiť. V kozube domu na Western street pukotal oheň. Tlmené svetlo plamienkov osvetľovalo ošúchané steny poloprázdnej izby s vysokým stropom a ozdobným nástenným gobelínom. V miestnosti sa pohybovali tiene dvoch postáv. Nižšia postava patrila Katherine Brownsovej a o trochu vyššia jej synovi Felixovi. Na tvárach mali kamenné výrazy a v tichu vybaľovali z papierových škatúľ rôzne predmety. Felix siahol rukou do škatule a vytiahol rámik s fotkou.
,,Načo si to sem brala."otočil sa na mamu spýtavím pohľadom a zdvihol rámik do vzduchu. Na fotke za sklom sa črtali štyria vysmiati ľudia, pravdepodobne na dovolenke niekde pri mori. Bol tam Felix so svojou matkou a ešte dvaja vysoký muži.
,,Chcela som mať aspoň nejakú spomienku." vzdychla si Katherine a v očiach sa jej zaligotali slzy.
,,Mami.. Prosím ťa, neplač." Felix podišiel k svojej matke a objal ju.
,,Začneme od znova." dodal.

O pár ulíc ďalej sa Nella práve zobudila z poobedňajšieho spánku. Lenivo sa odtiahla k oknu a nadvihla žalúzie. Vonku už bolo aspoň 20 centimetrov snehu. Opatrne, aby sa dovnútra nevysypal sneh z parapety, otvorila okno a nadýchla sa chladného čerstvého vzduchu. Ako sa tak rozhliadala po zapadnutých strechách domov, čosi ju zarazilo.

Z Nellynho pohľadu.

V tom dome sa svieti! Som naozaj zvedavá aký blázon sa tam nasťahoval a čo ho k tomu priviedlo. Musím to zistiť!

Po izbe sa rozľahlo zvonenie mobilu. Nella od ľaku až poskočila a utekala k nočnému stolíku. Na displeji svietilo meno: Kiki.
,, Ahoj. No konečne!" zvolala Nelly a a znova sa vyvalila na posteľ.
,,ššššš...kšššs.. Kšššš..." ozvalo sa.
,,Kristen?" zašepkala Nella a nej tvári sa zjavil nepokojný výraz.
,,Kššš....ššš..." znovu sa ozvalo šušťanie.
,,Haló! Kristen počuješ ma!" zvolala Nella preľaknuto, ale zo slúchadla sa opäť ozvalo šušťanie. V tom niečo píplo a hovor sa skončil. Nella neváhala a znovu zavolala na Kristenine číslo.
,,Číslo na ktoré voláte je momentálne nedostupné." ozvalo sa a Nelle po chrbte prešiel mráz. Vybehla z izby na chodbu a dokorán otvorila dvere na Simonovej izbe, v nádeji, že sa Simon už vrátil a vie niečo o Kristen. Keď roztvorila dvere zbadala na posteli Simona s Kristen, ktorý takmer omdlievali smiechom.
,,Vy ste už načisto debilní!!" zbliakla Nella a na obidvoch zlostne zazrela.
,,Prepáč.. " dostala zo seba Kristen, dusiaca sa smiechom.
,,Od kedy ste tu!" Nella si založila ruky a oprela sa o zárubňu.
,,Asi takú hodinu. Spala si. Tuším, ti aj tiekla slinka po líci.. " zaškeril sa Simon.
,,Vtipné." prevrátila očami Nella.
,,Mohla si mi dať aspoň vedieť Kristen." dodala.
,,Veď si spala. Nechcela som ťa budiť."
,,Nie to. Mohla si mi aspoň povedať, že máš niečo s mojím bratom." vzdychla Nella a vyčítavým pohľadom pozrela na Kristen ležiacu v Simonovom náručí.
,,Nechcela som to ešte vytrubovať."
,, No dovoľ... Svojej najlepšej kamarátke si sa zdôveriť mohla... Navyše keď sa jedná o jej brata!" rozčuľovala sa Nella.
,,Tak dosť." prerušil ju Simon. ,,Nebudete sa tu hádam hádať ako troj- ročné decká!"
,,Ako myslíš." otočila sa Nella a zabuchla dvere. Kristen sa tiež postavila a vybrala sa smerom k dverám.
,,Kam ideš?" opýtal sa Simon.
,,Idem si to vyžehliť." odpovedala Kristen a zmizla za dverami.
,,Ženy..." zasmial sa Simon a natiahol sa po ovládači, ktorým zapol telku.