Prekliate 2: Doba Záškodníkov

13. Prvýkrát

***

S Lily sme kráčali po chodbe smerom na nádvorie. Tam sme sa mali stretnúť so Severusom, ktorý si ešte niečo potreboval požičať z knižnice. "Ako s Potterom?" Lily sa pri mojej otázke zamračila. 
"Hrôza, vieš čo urobil? Boli sme v klubovni, samozrejme, boli tam úplne všetci. Písala som si úlohu na Tansfiguráciu. Cítila som ten jeho uprený pohľad, keď som zdvihla hlavu naozaj sa na mňa pozeral. Povedal mi že mám rozopnutý habit, samozrejme pozrela som sa a nevidela som, že by bol niekde rozopnutý. Tak som sa ho opýtala, že kde. A viešo čo mi na to ten idiot povedal? Vraj, v jeho izbe za päť minút. Mala som chuť roztrhať ho ako žabu." Lily na mňa vrhla zlostný pohľad keď som sa začala smiať, no po chvíli sa smiala so mnou. Keď sme vstúpili na nádvorie smiech nás ihneď prešiel. Severus stál medzi Blackom a Potterom a ustupoval dozadu. Pettiegrew však bol za ním a nedovolil sa mu pohnúť. Všimla som si aj Lupina, ktorý sedel na lavičke a tváril sa, že nič nevidí ani nepočuje. Ako prvá zareagovala Lily: "Potter!" Potter sa na nás obrátil a spolu s ním aj Sirius. Sirius. Bodlo ma pri srdci, ako mohol porušiť sľub. 
"Musia ťa zachraňovať baby Srabus, aké úbohé." zasmial sa Potter ale odstúpil od Severusa. Sirius sa na mňa pozeral ale ja som mu to nedokázala opätovať. Chytila som Severusa za ruku a stisla mu ju. Ten sa na mňa vďačne usmial. 
"Ešte vás to neprešlo? To vy ste úbohí." Lily penila, bolo vidieť, že je neuveriteľne nazúrená. 
"Ale no tak, Lily. Prestaň ho už konečne obraňovať. On si to nezaslúži." ozval sa tentokrát Sirius. 
"Čo si potrebuješ dokázať Black?" odfrkla som si. Pozrel sa mi do očí a potom sa pozrel na moju ruku, ktorou som držala Severusa. 
"Nič si nedokazujem, Mel. Ale niektorý z nás sú proste lepší ako ostatní." Jeho pohľad sa presunul na Severusa. 
"Skutočne? Si hlupák Black." ťahala som Severusa aj Lily preč. Nemohla som už pozerať do tých modrých očí.

Lily a Severus boli spolu v knižnici ale ja som sa potrebovala prejsť. Po tom čo sa dnes stalo som nevedela ako prežijem ďalšie stretnutie s Blackom. Prechádzala som po chodbe okolo učebne Obrany keď sa dvere otvorili a niečia ruka ma vtiahla dnu. Hneď som spoznala svojho únoscu. 
"Nechaj ma Black." snažila som sa vymaniť z jeho zovretia ale stále ma držal za lakeť. 
"Porozprávajme sa." odmietavo som pokrútila hlavou. 
"Nemáme o čom. Porušil si našu dohodu. Tým to celé padá." Black sa zatváril ublížene. 
"Nechcel som, ale už sa nedalo zabrániť tomu čo sa stalo. Dobre vieš, že doteraz som sa snažil dodržať našu dohodu ale dnes mal James extra zlú náladu. Vraj včera videl Evansovú so Srabusom. Nedalo sa tomu zabrániť." pokrútila som hlavou. 
"To ma nezaujíma. Je koniec, teraz ma láskavo pusť." Black ma pustil ale odísť mi nedovolil. 
"Nie, to určite nie, ešte nekončíme, mám ešte dva mesiace." snažila som sa ho odstrčiť ale nedal sa. Uväznil ma medzi svojim telom dverami učebne. 
"Už na tom nezáleží, skončili sme!" skríkla som po ňom. Hnev vo mne bublal a mala som pocit, že za chvíľu vybuchnem. 
"Neskončili Mel." dravo sa mi prisal na pery. Rukami som mu zatlačila do hrude a odtlačila ho poriadne ďaleko. 
"Neopováž sa urobiť to ešte raz!" varovala som ho a chystala sa na odchod. 
"Nie, Mel, prosím nechoď." Sirius sa na mňa pozeral tak ako keby práve prišiel o niečo dôležité. Práve ten pohľad ma prinútil ešte chvíľu zostať. 
"Stávka skončila Black. Nepribližuj sa k Severusovi."   
"Tak predsa ho miluješ." smutne si povzdychol a zviezol sa na najbližšiu lavicu. Jeho slová ma zastavili pred odchodom. 
"Stále táto istá pesnička. Prečo ti na tom tak veľmi záleží?" spustila som ruku z kľučky a čakala na jeho odpoveď. 
"Pre nič. Chápem, stávka sa ruší. Ale Mel, mohli by sme sa stretávať aj napriek tomu?" moje obočie vystrelilo až niekde ku vlasom. 
"Nevidím dôvod aby sme sa stretávali. Nemám ťa ani rada." vedela som, že klamem. Keby som ho nemala rada nebola by som taká sklamaná kvôli dnešku. 
"Že ma nemáš rada? Keby si ma nemala rada vzdychala by si keď som ťa bozkával? Dokonca by si mi tie bozky opätovala? Keby si ma nemala rada červenala by si sa keď teraz o tom hovorím? Povedz." Sirius pristúpil bližšie. 
"To či ťa mám rada a to či ma priťahuješ sú dve rozdielne veci." zašepkala som potichu. Hnev sa odrazu kamsi vyparil a vystriedalo ho niečo úplne iné. Zrazu nebolo podstatné, či porušil dohodu alebo, že sme sa stavili alebo to, že len pred chvíľou som naňho bola nahnevaná. Sirius stál blízko, keby natiahol ruku mohol by sa ma dotknúť. V tej chvíli som to chcela, tak veľmi, len jeden dotyk. 
"Potom je len dobre, že oboje platí." usmial sa tým svojim okúzľujúcim úsmevom pri ktorom som sa roztápala ako Goylov kotlík na hodine Elixírov. "A je fajn, že to platí aj opačne." keď som pochopila čo tým myslel kolená sa mi roztriasli ako želé. On ma mal rád!. "Pozri Mel. Si úžasné dievča, krásne, inteligentné, správne drzé. A nejako to na mňa funguje." pritiahol si ma do objatia. Ruky som nechala zvesené pozdĺž tela a hlavu som si oprela na o jeho rameno. 
"Na mňa zas funguje tvoja arogancia, skazený zmysel pre humor a nesporný sexappeal." pri uchu som počula Siriusov štekavý smiech. 
"Nesmieš zabúdať na moju inteligenciu a slabosť pre hnedovlasé slečny, ktoré ma môžu v okamihu premeniť na stojan na uteráky." Teraz som sa začala smiať aj ja. 
"Nemôžeš sa niekedy chovať normálne?"   
"Raz som to skúsil a všetci sa mi smiali." pokrčil plecami na tvári vážny výraz. "Takže? Môžme sa stretávať aj naďalej?" našpúlil pery a čakal na moju odpoveď. Zasmiala som sa na jeho výzore. 
"Skús ma presvedčiť." v živote som si nemyslela, že niečo také vyslovím. Ale Sirius to zobral ako výzvu, nahol sa ku mne a ľahko sa mi obtrel o pery. Rukami mi prechádzal po krížoch. 
"Už som ťa presvedčil?"   
"Ešte nie." zašepkala som a tentokrát som ho pobozkala ja. Pootvoril ústa a keď sa naše jazyky stretli tlmene mi vzdychol do úst. Vtedy som bola stratená. V hlave mi hučalo a srdce mi bilo tak prudko ako keby sa chcelo dostať von z hrude. Neexistovalo nič okrem Siriusa. Vôbec ma nezaujímalo to, že sme boli v tried a že sme hocikto mohol prísť. Sirius sa odo mňa na chvíľu odtrhol a spýtavo sa na mňa pozeral, pery sa mu zvlnili v nevyslovenej otázke. 
"Myslím, že potrebujem trochu viac presviedčania." A znova sme sa pobozkali. Sirius ma zdvihol a vysadil na lavicu. Rukami mi prechádzal po stehnách a sem tam zašiel trocha pod sukňu. Perami sa presunul na môj krk. Nahlas som vzdychla a ruky mu vnorila do vlasov. Boli hebké a aj napriek tomu, že som sa mu v nich prehrabávala stále držali tvar. Na okamih mi zišlo na um či nie sú očarované ale myšlienky sa mi vyparili hneď ako mi zahryzol do ramena. Jeho ruky sa presunuli na gombíky mojej košele a moje ruky to ochotne robili to isté na jeho košeli. Sirius sa odtiahol a zasmial sa. 
"Mel, ako to nezastavíš teraz ty tak potom ma už nikto nedonúti prestať. Bože koľko ráz som ti to už povedal? Máš na mňa dobrý vplyv, nehorázne!" vyhlásil s hravým úsmevom a stále mi rozopínal gombíky košele. 
"Tak neprestávaj... Máš na mňa zlý vplyv, nehorázne!" podpichla som ho. Jeho výraz sa zmenil na dravý a košeli mi jednoducho roztrhol a zhodil mi ju z pliec. Potom vyzliekol aj svoju, pretože mne sa príliš triasli ruky. 
"Si si istá, že to chceš?" šepkal mi do krku. Omámene som prikývla zatiaľ čo som mu rukami putovala od ramien cez hruď až na brucho, kde som sa zastavila pri opasku. Sirius mi zatiaľ rozopol sukňu a okamžite mi ju dal dole. Zahanbene som sklopila zrak, uši som mala červené ako ešte nikdy. 
"Si krásna." povedal obdivne dal mi ten najsladší bozk aký som kedy zažila. Ruky som si položila na jeho boky a prechádzala nimi okolo lemu jeho nohavíc. Sirius si všimol moje váhanie a sám si povolil opasok a nohavice odleteli do priestoru. Pohľadom som prešla celé jeho telo. Výstavný kus. "Ak si ma budeš takto obzerať budem si myslieť, že ti ide len o moje telo." zasmial sa. Pozrela som sa na jeho vydúvajúce sa čierne boxerky. "A ja si myslím, že to tebe ide o moje telo." Potešene sa usmial.  "Áno o tvoje božské telo."

***

"Stretla si sa so Siriusom keď ušiel z Azkabanu?" s mamou sme sedeli v obývačke, bolo už neskoro večer, mama sa zdržala v práci dlhšie ako obvykle. 
"Nie, nevyhľadal ma a ja som nevyhľadala jeho. Nechcela som sa s ním stretnúť. No keď pred dvomi rokmi umrel, ľutovala som, že som sa o to nepokúsila." mame sa znova tisli slzy do očí.  "Vieš, že Sirius zanechal závet?" opýtala sa ma mama, len som záporne pokrútila hlavou.  "Spomenul ma v ňom a keď mi ho doručili zrútila som sa.ô po líci jej stiekla slza. Spomínala som si na to obdobie, mama na tom bola veľmi zle, ale nikdy by mi ani nenapadlo, že to boli kvôli smrti Siriusa Blacka.
"Zanechal ti niečo?"   
"Nie, len ma spomenul, ale nechcem sa o tom teraz rozprávať." odchlipla som si z čaju a čakala kým mama znova bude rozprávať. "Často myslíš na Freda?"   
"Každú sekundu." mama ma chytila za ruku. 
"Vieš, keď si ho prvý raz priviedla domov a rozprávali sme sa všetci traja. Pripomenul mi Siriusa. Všetky tie žartíky. Hneď som si predstavila ako by to vyzeralo keby mali Sirius, James a Remus k dispozícii Weaslyovské produkty a Fred s Georgom Záškodnícku mapu." mama sa smutne usmiala. No vtedy som sa zarazila.  "Ako vieš o Záškodíckej mape? " opýtala som sa jej. 
"A ako vieš o nej ty?" mama prekvapene nadvihla obočie. 
"Od Freda, spolu s bratom ju ukradli Filchovi ešte v prvom ročníku." naznačila som mame aby mi ona povedala odkiaľ o tej mape vie. 
"Mne ju ukázal Sirius. Vlastne on spolu s Jamesom, Remusom a Petrom ju urobili." prekvapením som otvorila ústa. 
"Ako mohli niečo také urobiť?"   
"Netuším, ale Remus bol vždy veľmi inteligentný, James a ani Sirius nemali radi pravidlá a Peter im asi nosil sendviče alebo čo." veselo sme sa zasmiali.
"Vieš, vlastne tá mapa bola na chvíľu aj u nás doma. Upravila som ju kúzlom aby si mohla nájsť konkrétnu osobu." mama zalapala po dychu a potom sa veselo rozosmiala. 
"Sirius by bol na teba hrdý."

Prelomová časť, čo na ňu poviete? Komentujte ;)