Prekliate 2: Doba Záškodníkov

14. Samé prekvapenia

Včera som sa trochu zabávala a urobila som nový cover, ako sa vám páči? A je to lepšie keď sú tam úvodzovky? (P.S.: nedajú sa mi robiť úvodzovky dole a nechcem písať dve čiarky, poviedku píšem v textovom programe) P.P.S.: je lepšie keď dávam kapitole nejaký názov?

Venované KattyBiebz za pekné komentáre, ktoré ma nútia premýšľať.

***

Pre Merlina! Čo som to práve urobila! Vyspala som sa so Siriusom! A zrušila som našu stávku, ale to teraz nie je podstatné. Vyspala som sa s Blackom! Ležali sme so Siriusom vedľa seba na kôpke našich vecí. Miestnosť bola ponorená do trápneho ticha. Ako sa to stalo?! kričala som v duchu na seba. Vlastne viem presne ako sa to stalo a myslím, že sa nebudem môcť prestať červenať čo i len pri myšlienke na TO. "Mel?" začula som jeho hlas niekde nad mojou hlavou. Privrela som oči a zakrútila hlavou. Pochopil, že teraz nechcem nič počuť a bez slova sa zdvihol a pomohol s tým aj mne. Znova som sa začervenala keď môj pohľad zablúdil k nemu, radšej som sa rýchlo odvrátila. "Mel?" zostala som otočená chrbtom a ďalej sa obliekala. Potrebovala som odísť a porozmýšľať. "Mel?" Sirius sa na mňa pozeral veľmi zvláštne.
"Musím ísť, sľubujem, že sa neskôr pozhovárame." prikývol.

Nemohla som sa s ním rozprávať, nemohla som sa naňho ani len pozrieť. Ale musela som sa k tomu prinútiť. "Melany? Ako s tým pokračuješ?" prebrala som sa a zapozerala sa na Severusa a potom dole na moju esej a späť na Severusa.
"Ako pokračujem?"
"Áno, s esejou na Transfiguráciu, narazil som na niečo s čím potrebujem pomôcť. V poslednej dobe si nejaká zvláštna, akoby si bola mysľou niekde inde." veď som aj bola.
"Ale to sa ti len zdá. Tak s čím to potrebuješ pomôcť?" V knižnici sme sedeli ešte ďalšiu hodinu a prekvapivo sa mi podarilo dopísať celú esej. Spoločne sme potom vyšli na nádvorie, kde sme si sadli na lavičku. "Nevieš kde je Lily?" Zaujímala som sa, v poslednej dobe na nás nemala skoro vôbec čas.
"Neviem, mám pocit, že sa mi vyhýba a netuším prečo." Severus pokrčil ramenami a otvoril svoju učebnicu elixírov. Niečo písal na okraj jednej stránky. Stále si tam niečo písal. Rozhliadla som sa okolo seba. Zopár Bystrohlavčanov sa rozprávalo z druhej strane nádvoria ale to bolo tak všetko.
"Snape." od ľaku som nadskočila. Za nami stál Black mladší. "Potrebuješ niečo Black?" opýtala som sa ho, len na mňa škaredo zazrel. "Hovoriť so Snapeom, tak nás nechaj osamote." nahlas som si odfrkla, no to určite. "Je to v pohode. Prídem za tebou potom Melany." prekvapením som otvorila ústa, veď Severus ma práve poslal preč. Aby sa mohol pozhovárať s Blackom. Veľmi neochotne som vstala. Vôbec sa mi to nepáči.

Radšej som sa šla prejsť aby som zapudila zlé myšlienky. Prechádzala som chodbou okolo Bystrohlavskej klubovne keď som v tmavom rohu zbadala stáť dve postavy. Nevidela som kto to je a tak som sa snažila prísť bližšie čo najnenápadnejšie. "Ale no tak, prestaň! Nie tu!" podľa hlasu som rozpoznala, že to bola Lily, naša Lily niekoho má, no tak to je trefa.
"Lily, poď sem." onemela som od úžasu. Potter. Lily sa schádza s Potterom. Stal sa zázrak, za chvíľu začnú pršať žaby.
"Tak trochu voyeurka, nezadá sa ti?" len tak tak som sa udržala aby som nevykríkla. Pekelne som sa zľakla.
"Čo tu robíš Sirius?" snažila som sa trochu ukľudniť.
"Hľadal som Jamesa a na mape som videl, že je s Evansovou. Očividne sa má veľmi dobre." Sirius si mapu zložil do vrecka. "Tak ako Mel? Pripojíme sa aj my do klubu vymieňačov ústnych baktérii v tmavých kútoch hradu?" záporne som pokrútila hlavou, snažila som sa pri tom tváriť vážne, ale to sa jednoducho nedá.
"Mali by sme im dopriať súkromie." navrhla som a už aj som sa pratala preč, Sirius išiel samozrejme so mnou.
"Mohli by sme sa pozhovárať aj teraz, čo ty na to?" navrhol mi.
"Keď myslíš. Tak začni." ja som nevedela ako začať a keďže sa začalo pomaly stmievať chcela som to mať čo najskôr za sebou.
"Neviem, čo to znamenalo pre teba Mel a to čo sa stalo bolo... no nestáva sa mi to každý deň."
"Ja som si myslela presný opak." poukázala som na fakt, že Siriusa všetci považovali za dobývača dievčenských sŕdc a nohavičiek.
"Nie, nestáva. Málo ktorá sa prebojuje do užšieho výberu." veselo na mňa žmurkol ale keď videl, že jeho vtip zostal bez odozvy rýchlo nasadil vážnu tvár. "Pre mňa to znamenalo veľa." povedal po krátkej odmlke.
"Aj pre mňa." priznala som mu, a aj sebe.
"Tak potom, mohli by sme sa stretávať?" dnešný deň je plný prekvapení a to doslova. Sirius Black ma pozval na rande a ja som sa mu chystala povedať áno. Ako sme zahýbali za roh, začuli sme zvláštne zvuky vychádzajúce z chodby. Sirius tam opatrne nakukol a z jeho výrazu som pochopila, že to aj hneď oľutoval. Rukou si prikryl oči, oprel sa o stenu a predýchaval ako by práve chytil zlatú strelu po dlhom zápase. Aj sa som sa teda pozrela spoza rohu, čo sa tam deje. Veľmi zlý nápad! Augustus Rockwood sa tam olizoval s nejakou dievčinou. Prišlo mi jej neuveriteľne ľúto. Rockwood bol považovaný za nadmieru neatraktívneho aj medzi trolmi.
"Až mi prišlo zle." žašepkala som Siriusovi.
"Skoro som zostal nadosmrti impotentný." Sirius si ešte stále zakrýval oči.
"Poď musíme ísť inakadiaľ." potiahla som ho za ruku čo najďalej od toho miesta.
"Myslíš, že mi pomôže keď si vypichnem oči?" záporne som pokrútila hlavou. "Mel, musím ísť čo najskôr do klubovne, takže stretneme sa zajtra? Nájdem si ťa." Sirius bežal preč ako by ho hnali dementori. Ja som sa veselým krokom pobrala do žalárov.

Sedeli sme pri jazere, boli sme tu len sami dvaja, pretože už dávno bolo po večierke. "Mali by sme sa lepšie spoznať, vieš keď to už obaja myslíme vážne, nemali by sme mať pred sebou žiadne tajomstvá." rázne som Siriusa prerušila.
"Dúfam, že nechceš hrať nejakú z tých tvojich hlúpich hier." Len pokrútil hlavou.
"Nie, nemusíš sa báť. Ja ti to chcem povedať. Alebo teda ukázať."
"Myslela som si, že som z teba už videla všetko." začervenala som sa hneď ako som to vyslovila. "No toto určite nie." Sirius sa postavil a o sekundu na to stál predo mnou veľký čierny pes. Animágia. Okrem profesorky McGonagalovej som nevidela ešte žiadneho animága. Pes prišiel ku mne a oblizol mi tvár. Rozosmialo ma to. "To je dobré, veľmi dobré. Vždy som si myslela, že na Transfiguráciu si úplne tupý." Premenil sa späť a teraz už vedľa mňa sedel v ľudskej podobe. "Muselo byť strašne ťažké stať sa animágom. A typujem, že neregistrovaným." vážne prikývol.
"Trvalo to dlho ale výsledok stojí za to." Sirius sa tváril mimoriadne spokojne.
"Takže to berieš vážne?" opýtala som sa ho.
"Či beriem vážne nás dvoch? Beriem." priznal potichu. Načiahla som sa po jeho ruke a pevne ju zovrela.
"Ale nemuseli by o tom všetci vedieť." ani som si nechcela predstavovať Lilynu reakciu, aj keď ona je tá pravá čo by mi mala robiť nejaké prednášky, ale Severus. Ten by to asi nepredýchal. "Hanbíš sa za to?" prekvapene sa na mňa pozeral. Rýchlo som pokrútila hlavou.
"To určite nie. Len... som neistá čo sa týka teba."
"Ako to myslíš?"
"Pozri, môžem povedať, že som ťa spoznala trochu hlbšie ale stále neviem, či to nerobíš len pre to aby si si urobil zárez na prútiku." sklopila som pohľad. Srdce mi hovorilo, že Sirius to nerobí len kvôli tomu ale srdce sa dá oklamať veľmi ľahko.
"Neveríš mi." skonštatoval sucho.
"A ty sa mi čuduješ? Prepáč ale ak naozaj chceš aby sme sa aj naďalej vídali, musíme to robiť tajne." počula som jeho povzdych. Dlho ani jeden z nás neprehovoril, boli sme zahrabaný vo vlastných myšlienkach. "Súhlasím."

***

Ako sa vám páči nová kapitola? Komentujte!