Prekliate 2: Doba Záškodníkov

5. Stavíme sa?

Dnes to bude trocha dlhšia časť predovšetkým zameraná na vzťah Melay-Sirius. Dozvieme sa ako sa vlastne ich komplikovaný vzťah začal. Užívajte! ;)

Nasledujúce ráno sme si s mamou znova sadli v obývačke. Mama pripravila čaj rovnako ako ja včera a hrnčeky položila na stolík. Kým mama odkladala listy zdôverila som sa jej s tým čo som zistila. "Vedela si, že starká a McGonagallová boli priateľky? Premýšľala som, že keď pôjdem za ňou kvôli tej práci opýtam sa jej na starkú. Myslím, že by si mohla pamätať s kým vtedy starká chodila." mama súhlasne prikývla a posadila sa vedľa mňa na pohovku. Trochu si usrkla z čaju, hrnček vrátila späť na stolík.
"Tak, kde sme to včera skončili?" zamyslela sa.  
"Hovorila si mi o Snapeovi, ale mňa by viac zaujímalo ako si sa zoznámila so Siriusom, predsa len bol to Chrabromilčan a podľa toho čo si hovorila nebol práve priateľský." mama prikývla a zoširoka sa usmiala.
"Máš pravdu, o priateľskosti sa nedá rozprávať ani náhodou, teda zo začiatku. Vieš, často som sa s ním dostala do potýčok ale, no nakoniec som jeho šarmu podľahla." mama sa rozosmiala, normálne sa rozosmiala! Nezmohla som sa na nič iné len na ňu šokovane hľadieť. "Sirius bol skutočne šarmantný. Vtedy by som to síce nepriznala ale bola to pravda, ani si nevieš predstaviť koľko mal obdivovateliek."

***

"Nechápem čo na nich všetky tie sliepky vidia. Keby boli ešte viac nafúkaný asi by už praskli." zauvažovala som nahlas. Lily na chvíľu odtrhla pohľad od kníh a zasmiala sa. V poslednej dobe sa ona aj Severus neustále učili, boli sme piataci a teda nás čakali skúšky. Dnes sme sa pre zmenu išli učiť von, počasie bolo viac ako dobré, svietilo slnko a bolo príjemne teplo. Sadli sme si pod strom, ktorý nám poskytoval tieň.
"Máš pravdu ani ja to nechápem." a zase zavŕtala pohľad do kníh. Severus mi zatiaľ vysvetľoval správne techniky obranných kúziel, keď k nám doľahol piskľavý výkrik. Všetci traja sme naše pohľady upreli pred seba na skupinku dievčat ktoré sa piskľavo chichotali na kúzlach ktoré predvádzali Black spolu s Potterom. Stáli len kúsok od nás takže bolo ťažké to prepočuť. Potter si všimol že sa naňho Lily pozerá a začal k nej vysielať zamilované pohľady.
"Hej Evansová, dnes po obede mám náhodou voľno, pôjdeš so mnou von?" Lily sa zatvárila ohromne znechutene.
"Jedine vo sne Potter."
"Ty o mne snívaš? To je pocta!" Potter hrdo vypol hruď, dievčatá sa zatvárili sklamane, no netrvalo to príliš dlho a všetky upreli pozornosť na Blacka, a chichotali sa na niečom čo hovoril. Lily sa postavila a išla priamo k Potterovi.
"Jasné, že snívam. Väčšinou ťa v tých snoch mením na žabu alebo švába, teda na niečo menej odpornejšieho ako si ty." aby dodala svojim slovám vážnosť šťuchla ho ukazovákom do hrude, zvrtla sa na opätku a odkráčala preč. Potter chvíľu hľadel na miesto kde stála a nevedel čo povedať, potom odbehol za ňou. So Severusom sme mali na mále aby sme sa nezačali smiať na celé kolo. V učení sa nám však už nedalo pokračovať, pretože Black si tam sadol spolu s jeho obdivovateľkami a nahlas sa smiali.  
"Poďme radšej do hradu, tu sa to nedá vydržať." navrhol Severus, pozbierali sme si učebnice a vykročili smerom ku hradu.
"Aha, tak napríklad taký Srabus, ten určite nikdy nepobozkal dievča, žiadna by sa nezvládla pozerať na jeho ksicht, alebo si sa obetovala Nibiska?" všetci sa posmešne smiali. Severus ma ťahal preč ale nedala som sa. 
"Rozprávaš na nás? Myslela som, že sme pod tvoju úroveň." usmiala som sa naňho. On sa len zaškeril tým typickým úškrnom.
"Nepoprela si to Nibiska." podotkol Black, skupinka jeho konkubín sa hlasno rozchichotala.  
"No a? Ani ty si sa určite so žiadnym normálnym dievčaťom nebozkával. Zato urehotané sliepky na teba letia." podotkla som a pritom som sa tvárila, že o tom premýšľam. Jedno dievča sa na mňa zamračilo a pobúrene odvrklo.
"Hej, myslím, že..."  nestačila dopovedať a Severus ju prerušil.  
"Táto jedna myslí, tú si zapamätaj Black." veselo som sa zasmiala. S úsmevom som sa pobrala spolu so Severusom späť do hradu. Zrazu ma však niekto chytil za lakeť a prudko ním trhol.
"Nibiska, mala by si si dávať pozor na to čo hovoríš a rovnako aj ty Srabus." Black ma pustil ale zostal tam stáť a uškŕňal sa na nás.
"Prečo? Neznesieš konštruktívnu kritiku? Asi si pri tých sliepočkách ohlúpol. Alebo ony ohlúpli od teba?" Severus pokrčil ramenami akože nevedel kto od koho ohlúpol.
"Ale čo, vari žiarliš Nibiska? Zatúžila si po skutočnom chlapovi?"
"To máš byť akože ty? Nedaj sa vysmiať." premerala som si ho hodnotiacim pohľadom.
"Od skutočného chlapa máš teda poriadne ďaleko." dodala som, chytila Severusa a hrdo vykročila do hradu.