Prekliate 2: Doba Záškodníkov

8. Sladké bozky

Takže s príchodom stredy prichádza aj nová kapitola. Posledné dva týždne som sa tomuto príbehu vôbec nevenovala, ale našťastie mám kapitoly napísané dopredu, takže sa nemusíte báť, aj budúci týždeň kapitolka bude. Aj vy máte v škole toho tak veľa? Ale dosť o tom, užívajte! ;)

***

Po prvom stretnutí s Blackom som mala trochu zmiešané pocity. Jeho prvé otázky boli zvláštne. A keď sa ma spýtal či som už s niekým spala, v poslednej sekunde som chcela celú stávku zrušiť. No zdalo sa, že Black svoj sľub splnil. V poslednej dobe so Severusom nemali žiadne potýčky a keď doňho začal Potter rýpať Black to vždy nejako uhral. Preto som sa rozhodla zotrvať.

"Ahoj Mel. Dnes mám pre teba niečo špeciálne." zašepkal mi do ucha Black. Prekvapene som sa k nemu otočila. Bol víkend a študenti sa obliekali ležérne ale Black to povýšil na novú úroveň. Oblečené mal čierne rifle, Chrabromilskú košeľu a Chrabromilsku kravatu, ktorú mal uviazanú okolo hlavy. Cípy kravaty mal na boku hlavy a niektoré pramienky jeho ebenových vlasov mal pouvoľňované tak že mu zakrývali kravatu. 
"Čo špeciálne?" opýtala som sa s pochybnosťami. Pristúpil ku mne tak tesne, že sme sa dotýkali telami. Potom sa sklonil k môjmu uchu a skutočne ticho zašepkal. 
"Nepoviem." odtiahol sa s víťazoslávnym úsmevom a veselo sa na mňa uškŕňal. 
"Kedy sa stretneme?" opýtala som sa jemne rozochveným hlasom. 
"Na tomto mieste presne o siedmej. Budem sa tešiť.-  vtisol mi ľahký bozk na líce a takmer behom sa vybral preč. Nahlas som si povzdychla, čo ten zase plánuje?

***

_________________

Adresát: Minerva McGonagalová, riaditeľka Rokfortskej strednej školy čarodejníckej

Chcela by som vás požiadať o osobné stretnutie vo veci môjho miesta profesorky elixírov. Stále mám o miesto záujem no vyskytli sa neočakávané udalosti. Takisto by som vás chcela poprosiť o súkromný rozhovor. Prosím, napíšte kedy by sme sa mohli stretnúť.

Maya Nibisová

_________________

S mamou sme v tichosti sedeli v obývačke, dali sme si na chvíľu prestávku. Ja som zatiaľ napísala list McGonagalovej aby som ju požiadala o osobné stretnutie. Vyšla som hore do svojej izby, vytiahla som jednu z obálok a poskladaný list som do nej vložila. Krásneho výra, ktorý si spokojne hovel vo svojej klietke som opatrne vybrala. Mrzuto zahúkal a zobral si ponúkaný list. Potom vyletel von oknom. 
"Napísala som McGonagalovej. Dúfam, že odpíše čo najskôr. Pokračujeme?" oznámila som mame keď som sa vrátila späť do obývačky. Mama zdvihla pohľad od knihy, ktorú práve čítala. 
"Chápem, že so Siriusom ste začali práve takto, ale naozaj si nikdy nič necítila k Snapeovi? Len priateľstvo?" mama pokrútila hlavou. 
"Vždy to bol len môj priateľ. Ale musím sa ti priznať, raz sme sa so Severusom pobozkali. A potom sme si povedali, že už to nikdy viac nezopakujeme." prekvapene som sa zasmiala, to som veru nečakala. 
"To sa ako stalo?"     
"Vieš, ja vlastne ani neviem. Inicioval to Severus."

***

Spoločne so Severusom sme sedeli v jeho izbe. Dával mi ďalšiu lekciu z bezprútikovej mágie, ale vôbec som sa nevedela sústrediť tak sme to pre dnešok radšej vzdali. 
"Severus, neviem či sa mi to len tak zdá, ale mám pocit, že Lily je pre teba aj niečo viac ako len kamarátka." V poslednej dobe som si viac všímala Severusove pohľady smerované k Lily. Bolo v nich aj niečo viac ako obyčajné priateľstvo. 
"Poznáme sa už dlho. A neviem... Mám ju rád ale zároveň viem, že to nemá budúcnosť." smutne sklopil oči na svoje ruky. Čierne vlasy mu padali do tváre a tak predo mnou ukrýval svoj zármutok. 
"To je v poriadku Severus." Chytila som ho za ruku a povzbudivo mu ju stisla. Keď sa na mňa konečne pozrel venovala som mu drobný úsmev. 
"Aj teba mám rád." prehovoril trochu chrapľavým hlasom. Odrazu, z ničoho nič, sa jeho pery jemne dotkli mojich. Bol to len letmý dotyk. Nebola v tom nejaká náhlivosť a nebol to ani nejaký úžasne vzrušujúci bozk. Po chvíli sa odtrhol a placho sa na mňa pozeral. 
"Ani ty si nič necítil, však?" záporne pokrútil hlavou a zahľadel sa do zeme, zrejme bol zahanbený, že si niečo také dovolil. 
"V poriadku Severus, ale raz to asi stačilo." na to sme sa obaja rozosmiali.

***

***

Zlostne som si poklepkávala nohou. Black meškal a určite mi to urobil naschvál! "Idiot, pretrhnem ho ako ropuchu." mrmlala som si zlostne. Zrazu ma ktosi otočil a ja som sa ocitla v známom náručí. 
"Už sa na to pretrhnutie teším kráska ale najprv moje prekvapenie." obidvoma rukami ma držal okolo pása. 
"No tak poďme." vyjachtala som zo seba. Chytil ma za ruku a tiahol ma chodbou. Našťastie tam neboli nijaký študenti. Zastali sme až pred obrazom, na ktorom bolo všelijaké ovocie v miske položené na stole. Black pošteklil hrušku, tá sa hneď začala chichotať a zmenila sa na zelenú kľučku. Black obraz otvoril a my sme vošli dnu. Na moje prekvapenie sme sa ocitli v kuchyni plnej domácich škriatkov. 
"Prekvapenie." zašepkal mi Black do ucha. Spoločne sme sa usadili k malému stolíku. 
"Pán Sirius, my vás radi vidieť. Čo priniesť vám a vašej slečne?" opýtal sa jeden zo škriatkov trochu škrekľavým hlasom. 
"Môže byť horúca čokoláda?" pozrel sa smerom ku mne a čakal na môj súhlas. Len som nemo prikývla stále ohromená týmto miestom. Šesť rokov chodím do tejto školy ale o kuchyni som nevedela. 
"Doneste aj nejaké koláčiky." začula som Blackov hlas. Škriatok naradostene odbehol. 
"Tak čo hovoríš na moje prekvapenie?" Black sa sebavedomo uškŕňal. Jeho pohľad putoval po mojej tvári. 
"Prekvapil si ma." odvetila som stroho, nechcela som aby vedel ako veľmi som z tohto miesta nadšená. Škriatok opäť pricupital k nám a postavil na stôl dva hrnčeky z ktorých sa parilo, potom priniesol tanierik s koláčmi. Opatrne som zdvihla svoj hrnček a privoňala som, voňalo to neskutočne! Trochu som si odchlipla. Na jazyku sa mi rozplývala tá najchutnejšia čokoláda akú som kedy pila. Boli v nej cítiť jemné stopy karamelu. "Je božská!" povzdychla som si spokojne. Black si ma zo záujmom prezeral ale vnímala som ho len polovične. Pustila som sa do svojej čokolády. Slastne som si oblizla pery. 
"Už to nerob." zaznel Blackov chrapľavý hlas. Videla som ako sa na stoličke nepokojne pomrvil. 
"Nemám robiť čo?" prekvapene som nadvihla obočie. 
"To s jazykom. Lebo sa neovládnem." trocha si povoli kravatu a rozopol si vrchný gombík. Prekvapene som zažmurkala. Ďalej sme v tichosti popíjali čokoládu a Black sa na mňa neustále pozeral. Nedalo mi to pokoj a tak som sa na to opýtala. 
"Prečo na mňa stále tak pozeráš?"   
"Pamätáš si našu hru vo veži?" prikývla som. 
"Pri poslednej otázke si akosi rýchlo ušla. Takže? Ako to je?" zalapala som po dychu. Najprv som sa z toho chcela vykrútiť, no neskôr by to pravdepodobne zistil aj sám. Preto som sa rozhodla, že pravda bude najlepšie riešenie. 
"Odpoveď je nie." tentokrát zalapal po dychu on. 
"Ja...nečakal som to." priznal potichu. 
"Ale pochybujem, že tebe také veci robia problém." o Blackovi po škole chyrovala plno rečí, no čo z toho bola pravda nevedno. 
"No dovoľ. Vždy to každá chcela. Aj keď... mne je ťažké odolať." uškrnul sa pre seba. Potom sa znova ozval. 
"Pobozkal ťa už niekto?"   
"Samozrejme! Čo si o mne myslíš?" no dobre bozk som zažila len raz a aj to so Severusom. 
"Dobre tak dnes zažiješ ešte jeden." úplne bez varovania sa ku mne načiahol a pritisol svoje pery na moje. Ochutnával ich a jemne sa s nimi pohrával. Špičkou jazyka prešiel najprv po spodnej pere a potom po hornej. No dnu som ho nepustila, napriek tomu sa nevzdával. V žalúdku som začínala cítiť jemné chvenie a odrazu mi bolo akosi teplo. Black ešte stále skúmal moje pery a ruky mi vnoril do vlasov, keďže sme obaja sedeli nemal veľa možností ako sa ma dotýkať. Nakoniec na uhryzol do spodnej pery a vzdialil sa. Cítila som ako mi horia líca, nemohla som sa naňho ani pozrieť. 
"Karamel mám rád." prehlásil spokojne a jazykom si prešiel po perách. Potom vstal, naklonil sa ku mne. 
"Taká sladká, určite si taká všade." priam zapriadol do môjho ucha. Odišiel a nechal ma sedieť v kuchyni úplne vykoľajenú a neschopnú slova.

***

Tak ako sa vám páčila nová kapitolka? Komentujte.