Prekliate 2: Doba Záškodníkov

21. Rokfort končí a život začína

***

Koniec školského roka bol za dverami, skúšky sme mali úspešne za sebou a tešili sme sa na prázdniny. No nie tak úplne. Príchod prázdnin pre mňa znamenal neistotu. Čo bude so mnou a Siriusom? Sirius sa rozhodol ísť do vlastného domu, ale ja s ním ísť nemôžem. Mame sa pohoršilo a potrebuje aby som sa o ňu postarala. Zato Lily a James už mali všetko premyslené, práve pre to si ich Sirius často doberal. "No čo už ste vymysleli meno vášmu prvému dieťaťu?" opýtal sa ich so širokým úsmevom na perách keď sme raz sedeli v Chrabromilskej klubovni.
"Mohol by sa volať Nimbus, čo povieš Lily?" James sa hneď pripojil k Siriusovmu šaškovaniu. Lily ho spražila nepríjemným pohľadom a tým to rázne zamietla.
"Sirius, staraj sa radšej o svoje veci. Alebo ty už máš meno pre dieťa vymyslené?" keď to Lily vyslovila očervenela som ako paradajka. Nikdy sme sa o takých veciach nerozprávali, dokonca mi ešte ani nepovedal, že ma ľúbi (nie že by som to ja jemu niekedy povedala).
"Jasné, že mám. Chlapec by bol Sirius mladší, pretože priznajme si, že lepšie meno nenájdeš. A dievča..." Sirius vyzeral, že sa nad tým skutočne zamýšľa. "Maya." povedal napokon. Všetci sme naňho pozerali s otvorenými ústami. Je možné, že o tom skutočne premýšľal? Z tejto mierne nepríjemnej situácie nás vytrhla Lily, so slovami, že si už ide ľahnúť. James sa s tým však nechcel zmieriť a neustále ju ťahal späť. "No tak, Lils, čo keby som si išiel ľahnúť s tebou?"
"James Potter, neopováž sa!" pohrozila mu prstom.
"Ako to že to nezaberá..." smutne si povzdychol a zviezol sa do svojho kresla.
"Prosím?" opýtala sa Lily nechápavo a všetci sme čakali na Jamesovu odpoveď.
"Obliekol som si niečo, čo by ťa mohlo rozvášniť." žmurkol na ňu a cmukol ústami. Lily si ho premerala od hlavy až po päty. "A čo?"
"Čisté ponožky." zapojil sa Sirius. Od Jamesa schytal nepríjemný pohľad a od Lily pobavený. My ostatní sme sa smiali na celé kolo.

Lily napokon odišla hore, sprevádzaná Jamesovým šomraním. "Mala by som ísť, aspoň raz sa vrátim do klubovne včas." povzdychla som si a vstala z gauča. Sirius ako pravý gentleman ma išiel vyprevadiť na chodbu. "Uvidíme sa zajtra, dobre? Mám v pláne ísť do Rockvillu, zlatko." natešene som prikývla, neboli sme tam už poriadne dlho. Rozlúčili sme sa krátkym bozkom a rozdelili sme sa. Celú cestu som sa usmievala, až kým som neprišla takmer ku žalárom. Počula som nejaké podozrivé zvuky a tak som opatrne nakukla kto je tam. Dve postavy odeté v čiernych plášťoch stáli ku mne chrbtom a tak som ich poriadne nevidela ale trochu bokom stáli dvaja chlapci, ktorých som už spoznala. Severus a Regulus. O niečom sa tí štyria rozprávali ale nepočula som o čom. Zrazu si Severus začal vyťahovať rukáv pod ktorým sa objavovalo niečo tmavé. Skoro som prestala dýchať, len som sa pozerala na Severusovu ruku na ktorej trónila tmavá lebka s hadom. Rýchlo som sa skryla späť za stenu. Takže Severus JE Smrťožrút, nemôžem tomu uveriť! Prečo? Prečo to len urobil? Začula som kroky mojim smerom, radšej som sa ukryla za výklenok, kde som čakala. Nemohla som vyjsť, čo ak by ma uvideli Severus s Regulusom. Ani neviem ako dlho som tam stála, do klubovne som prišla neskoro, za čo mi prefekt s kyslým výrazom strhol desať bodov, ale bolo mi to úplne jedno. Ako sa mám teraz zachovať? Mám to povedať Lily? Siriusovi? Prečo sa to valí práve na mňa!?

"Chlapci, hovorím vám to naozaj posledný raz, už nebudem Melany tolerovať v našej klubovni, po večierke, čo ako ju mám rád, ale nemôžete porušovať pravidlá ako sa vám zachce. Hovorím vám to úplne vážne." Remus stál pred gaučom na ktorom sedeli traja Záškodníci a tváril sa namosúrene.
"Stále si vážny, už sme sa ti chceli zložiť na úsmev." Videla som, že Remusovi myklo kútikom úst ale udržal sa a nezasmial sa. Kým sa znova stihol Sirius ozvať, zastavila som ho. "To je v poriadku Remus, sľubujem, že budem dodržiavať večierku." Remus sa na mňa vďačne usmial.
"Ale Mel, hádam sa len nenecháš zastrašiť takými..." aby som Siriusa umlčala využila som niečo čo sa mi za tú dobu čo sme spolu osvedčilo. Pristúpila som k nemu, chytila ho za kravatu a pobozkala, pred všetkými. Keď som ho po chvíli od seba odstrčila, spadol na gauč kde ostal chvíľu sedieť. "Tvoje argumenty sú veľmi presvedčivé." zasnene sa na mňa usmial.

Posledný deň školy! Dnes je posledný deň, odchádzame z Rokfortu. Kufre som mala zbalené a ostávalo už len posledných pár hodín do odchodu.

Vo Veľkej sieni panoval ruch, prváci sa prekrikovali jeden cez druhého a rovnako aj siedmaci. Sirius sa na mňa uškŕňal od svojho stola a mával mi. Lily s Jamesom sa objímali. Profesor Dumbledore predniesol svoj koncoročný príhovor a tak ako každý rok pridelil svojmu milému Chrabromilu posledné body, teraz za výhru v Metlobale. Takže samozrejme vyhrali aj školský pohár, aké nečakané. Zopár mladších Slizolinčanov sa ešte zmohlo na pohoršené reči ale my starší sme to už neriešili. Z Veľkej siene sme vychádzali najedení a šťastní. Sirius ma hneď majetnícky objal a spoločne sme išli ku kočiarom. Následne sme nastúpili do vlaku, ktorý nás definitívne odviezol preč.

Vlak s hukotom zastal na stanici. Mama tentoraz nečakala na nástupišti, bola doma a zotavovala sa. "Mel, počkaj!" Sirius ma ešte zastavil keď sme už boli sami v kupé. "Veľmi sa ponáhľaš domov?" opýta sa s lišiackym úsmevom a zatvoril dvere kupé.
"No nie až tak, ale rada by som bola doma čo najskôr." bola som zvedavá, čo si pre mňa pripravil, ale doma ma čakala mama.
"Bude to trvať najviac hodinu. Sľubujem." vrhol na mňa šťeňací pohľad, ktorému sa jednoducho nedalo odolať. Prikývla som a hneď na to ma Sirius ťahal von z vlaku. Len tak tak som si stihla zmenšiť kufre a zobrať si ich zo sebou. Sirius ma ťahal cez davy ľudí a všetkých odstrakoval stranou. Keď sme sa konečne dostali von zo stanice, prišili sme na parkovisko plné muklovských áut. "Sirius, autá som už videla." trochu som ho podpichla.
"To je možné ale ešte si nevidela moje nové žihadlo."
"Ty si si kúpil auto?" tak takúto novinku som naozaj nečakala.
"Nie auto, niečo lepšie. Vlastne si ma k tomu inšpirovala ty." Sirius mávol rukou k krásnej čiernej motorke. Onemela som od úžasu. Motorku som takto z blízka ešte nevidela. "Poď, zvezieme sa, do môjho nového bytu, odtiaľ môžeš ísť krbom domov." S úžasom som sa pozerala na ten nádherný stroj, previezť sa na ňom spolu so Siriusom, to by bol zážitok na celý život. Sirius sa usmieval od ucha k uchu a podával mi helmu, on mal tú svoju na riadidlách motorky. Sadla som si zaňho a tuho som ho objala okolo pásu, pretože som sa bála. Sirius sa na mňa ešte raz otočil a vtisol mi trochu neohrabaná bozk. "Život začína láska." povedal a plnou rýchlosťou sme vyrazili v ústrety niečomu novému.

***

Ďakujem všetkým, ktorý ma podporili v komentároch. Skutočne som bola na tom tak, že skončím s písaním tejto poviedky, lebo neboli žiadne ohlasy. Takže ĎAKUJEM ženy za podporu. Dúfam, že sa vám táto narýchlo napísaná časť bude páčiť. Komentáre potešia.