Prekliate 2: Doba Záškodníkov

10. Chcem o tebe vedieť viac

Pridávam novú kapitolu už takto skoro, pretože som nešla do školy. Udalosti sa začínajú pomaly zvrhávať, takže užívajte! ;)

***

Dnes bolo vo Veľkej sieni neuveriteľne rušno. Všetci sa tešili na finálový zápas, ako inak medzi Chrabromilom a Slizolinom. Potter už bol oblečený v červeno-zlatom drese a zabával svojich priateľom. Môj pohľad sem-tam zablúdil k Siriusovi, on si to zakaždým všimol ako keby mi čítal myšlienky. Aj teraz sa na mňa pozeral a ja som sa mu ten pohľad snažila oplatiť. Keď si však Sirius lascívne oblizol pery prudko som sa rozkašľala a pre istotu som sa naňho už nepozrela.

Stretnutie sme si dohodli tam kde včera. Čakala som ho pred sochou len v čiernych rifliach, sivom tielku a tmavo zelenej mikine. Dokonalé slizolinské farby, napadlo mi keď som sa na seba pozrela v zrkadle vo svojej izbe. Sirius sa vyrútil z chodby a rezkým krokom si to mieril rovno ku mne. Aj on mal čierne rifle a len jednoduché čierne tričko. V kombinácii s jeho čiernymi vlasmi a jasnými očami to bolo veľmi príťažlivé. 
"Poď idem do Núdzovej miestnosti. Tam je súkromie." zapriadol mi do ucha a opäť ma za ruku ťahal po chodbe. Teraz som sa už nečudovala prečo prechádza popri stene, vedela som, že sa objavia dvere. Bez zaváhania som vošla dnu a ako aj minule ocitla som sa v dokonalej replike Chrabromilskej spoločenskej miestnosti. Posadila som sa na červený gauč a pohodlne som si vyložila nohy. 
"Tak aký máme dnes program?" opýtala som sa Siriusa keď si prisadol. 
"Pamätáš si na našu hru na prvom stretnutí?" prikývla som a čakala čo zas vymyslel. 
"Bude to niečo podobné, len s tým rozdielom, že v otázkach sa budeme striedať."   
"Ako to zapadá do tvojej stratégie aby som sa do teba zamilovala?" Sirius sa len hravo usmieval. 
"Mohla by si sa zamilovať do niekoho koho nepoznáš?" odpovedal mi otázkou. Hneď som pochopila čo tým myslel. 
"Fajn. Ešte nejaké pravidlá?" prikývol a aj on si vyložil nohy na gauč. 
"Len drobná obmena. Keď nebudeš chcieť odpovedať, budeš musieť urobiť niečo čo ti určím. A aj opačne samozrejme." živo som si predstavila ako ma Sirius núti k nekalostiam no aj napriek tomu som súhlasila. Pokynul mi aby som išla prvá. 
"Nie, začni je to tvoja hra." Tváril sa, že nad tým premýšľa. 
"Začínaš niečo ku mne cítiť?" veľmi zákerné, pomyslela som si. Ale dobrá otázka. 
"Páči sa mi, že si zatiaľ dodržal svoje slovo." odvetila som vyhýbavo, pretože ani sama som si na to nevedela odpovedať. Nebolo to tak, že by som Siriusa neznášala, to skôr jeho správanie mi bolo odporné, ale teraz. No bol arogantný, domýšľavý a rád do mňa vyrýval ale videla som ho aj v inom svetle. 
"To nie je odpoveď." informoval ma. 
"Ak neodpovieš tak budeš musieť niečo urobiť." lišiacky sa na mňa usmial a ja som sa rozhodla, že odpovedať bude menšie zlo. 
"Pozri, stále si o tebe budem myslieť svoje ale myslím si, že nie si až taký zlý." snažila som sa to sformulovať tak aby som nič neprezradila. Ale zrejme mi to nevyšlo, pretože sa spokojne usmieval. 
"Si na rade." Čo také by som sa ho mala opýtať. "Prečo nehráš metlobal aj ty?" Sirius sa zatváril trochu nechápavo. "S Potterom ste ako siamské dvojčatá. Robíte všetko spolu tak prečo nehráš?"   
"James to najprv robil kvôli tomu aby sa zapáčil Lily, myslel si, že je to frajerské. Teraz to však robí preto, že ho to baví a je v tom dobrý. Ja som si nikdy nemyslel, že je to frajerké. Nepotrebujem sa predvádzať na metle aby baby videli aký som úžasný." zastrčil si za ucho prameň vlasov, prisadol si ku mne trocha bližšie. 
"Si strašne domýšľavý. Ale každý frajer by mal niečo mať. Napríklad metlu alebo ako je to u muklov motorku." Tváril sa, že o tom vážne premýšľa. 
"Možno máš pravdu, táto tvár mi nevydrží večne." nenápadne som si ho prezrela. Mal typické aristokratické črty tváre. Výrazné lícne kosti, rovný nos, dokonale kojené pery a aby toho nebolo dosť tie najmodrejšie oči aké som kedy videla. Ebenové dlhšie vlasy mu dodávali ten správny imidž rebela. Omámene som mu kývla akože mi jeho odpoveď stačí a ďalej som si ho prezerala. 
"Prečo sa na mňa tak pozeráš?" začula som akoby z diaľky. 
"Pozerám sa keď je načo." hneď ako som to povedala som sa strhla. V Siriusovej tvári som videla dravý pohľad a o sekundu na to bol na mne a zasypával mi krk bozkami. Jedným ťahom mi rozopol zips na mikine a začal mi vyťahovať tielko. Chcela som protestovať, vážne som chcela ale nemohla som. Tá túžba v jeho očiach ma úplne odzbrojila. Veď koniec koncov raz k tomu muselo dôjsť. Opatrne som mu prešla z chrbta až do vlasov v ktorých som si zamotala ruky. Sirius prestal s tým čo robil a pozeral sa na mňa. Rýchlym pohybom zmenil polohu. Sedel na gauči a mňa si obkročmo posadil na kolená. Mikinu mi strhol z pliec a nechal ju voľne padnúť k jeho nohám. Ešte stále sa venoval bozkávaniu môjho krku, keď mi jemne ale predsa dosť silno zahryzol do ramena neubránila som sa povzdychnutiu. 
"Bože Mel. Zbláznim sa z teba. Ak nechceš aby som si ťa vzal tu a teraz tak máš poslednú šancu odmietnuť." letmo som si uvedomoval význam jeho slov. Príliš ma rozptyľovali jeho ruky, ktoré ma neustále hladili po krížoch. Jemne som sa pomrvila na jeho kolenách. Cítila som pod sebou jasné potvrdenie jeho slov. To ma prebralo natoľko aby som si uvedomila čo vlastne robím. Zošuchla som sa vedľa Siriusa a radšej som sa naňho nepozerala. "Ale no tak. Pozri sa na mňa." Chytil ma dvomi prstami za bradu a natočil si moju tvár k sebe. Síce som sa snažila tváriť pokojne ale v mojom vnútri sa strhla hotová búrka pocitov. Preboha, keby neprestal tak by som mu to dovolila, dovolila by som mu všetko. Líca mi horeli už len pri tej predstave. "Ani len netušíš čo so mnou tento tvoj pohľad robí." perami sa jemne obtrel o tie moje. "Keby si ma nebola zastavila ja by som to už nedokázal." v jeho očiach som videla toľkú túžbu, chcel ma. Alebo len chce vyhrať stávku?, našepkával mi nepríjemný hlas v mojej hlave. Rýchlo som sa mu vytrhla a posadila sa od neho čo najďalej. Samozrejme, že len chce vyhrať stávku, o nič iné mu nejde. Chce si s tebou len užiť a ty sa mu to dobre že neponúkaš. 
"Mel? Čo sa deje?" Prisunul sa ku mne bližšie. 
"Ale nič, tak ideme pokračovať?" nasilu som sa usmiala, len aby som odviedla jeho pozornosť. 
"Fajn tak mi povedz nejaké svoje tajomstvo." vyzval ma odrazu. Pochybovačne som naňho hľadela. Veľa tajomstiev som nemala. 
"Dobre ale výmenou za nejaké tvoje." súhlasil. "Ovládam bezprútikovú mágiu." vysypala som naňho rýchlo. Nemihol ani brvou, neveril mi. 
"Predveď." prikývla som a sústredila sa. Pomaly som nechala levitovať vankúš, ktorý bola za Siriusom. Potom som ho ním tresla odzadu do hlavy. Zmätene sa obzrel na stále levitujúci vankúš a šklbalo mu kútikmi. Ja som sa ale smiala na celé kolo, takže po chvíli som sa prestala sústrediť na držanie vankúša a ten pomaly spadol späť na gauč. 
"To bolo dobré." uznal.
"Áno, hlavne to nikomu nepovedz, vie to len Severus a ty a mohlo by to tak zostať. Si na rade." Siriusov pohľad troch potemnel, z vrecka vytiahol nejaký pergamen a podal mi ho. Naznačil mi aby som ho roztvorila. Začali sa tam objavovať drobné fliačiky, ktoré sa postupne zliali do celku.  "Páni Námesačník, Červochvost, Tichošľap a Paroháč s hrdosťou predstavujú Záškodnícku mapu." prečítala som nahlas. Zdvihla som jedno obočie a trochu podozrievavo som sa pozrela na Siriusa. 
"Kto sú to?"   
"Remus, Peter, ja a James." s hrdosťou predniesol Sirius. 
"Aha no je to pekné ale čo s tým?" Sirius vytiahol svoj prútik zo zadného vrecka riflí. 
"Slávnostne prisahám, že nič dobré za lubom nemám." následne mapu roztvoril a predo mnou sa začali črtať nákresy rôznych miestností a bodky s menami jednotlivých študentov. 
"Ako to?" ohromene som si prezerala mapu. Bolo to geniálne, musela som priznať. 
"Urobili sme to." zo Siriusa sršala hrdosť. "Jediné, čo sa nám nepodarilo je kúzlo, ktorým by sme niekoho lokalizovali. Takto len musíme hľadať, čo je zdĺhavé."   
"A my sme kde?" snažila som sa nájsť svoje meno ale nikde som ho nevidela. 
"Túto miestnosť sme vynechali. Keď chceme byť sami, alebo s nejakou slečnou. Chápeš." veselo na mňa žmurkol a zobral mapu z mojich rúk. 
"Darebáctvo sa podarilo." mapa sa zatvorila a Sirius si ju strčil do vrecka. "Teraz ju už nikto nebude môcť prečítať." vtedy som bola prvý raz ohúrená Siriusom Blackom.

Ráno som sa so Severusom prechádzala okolo jazera. "V poslednej dobe si nejaká tichá Melany. Trápi ťa niečo?" len som pokrútila hlavou, nemohla som mu to povedať. "Melany, povedz mi to. Mne sa môžeš zdôveriť." ponúkol sa Severus a na chvíľu sa zastavil. 
"Nemôžem ale to je v poriadku. A ako sa má Lily, dávno som ju nevidela." snažila som sa to zahovoriť. 
"Neviem, je nejaká zamĺknutá. Už dávnejšie som s ňou nehovoril. Vyhýba sa mi." Severus vyzeral naozaj zarmútene. Vedela som, že k Lily cíti niečo silnejšia ako obyčajné kamarátstvo. 
"Dobre, nehovorme o tom. Nemáš aj nejakú veselú tému?" znova sme sa dali do kroku. 
"Lucius Malfoy sa oženil. Vzal si Narcissu, pamätáš si ju?" trocha ma prekvapilo, že Severus vie takéto informácie. Nepamätala som si, že by niekedy predtým spomínal Malfoya. Z toho muža páchlo zlo. 
"Odkedy sa s ním stretávaš?"   
"Len som sa dopočul od Regulusa." Regulus bol Siriusov brat a tiež z neho nešlo nič dobré. 
"A odkedy sa strerávaš s Regulusom? Severus, nemám z neho dobrý pocit." zdôverila som sa mu. 
"Neboj sa, len som to počul keď to rozprával svojim kamarátom. O nič nejde, neboj, ja sa do ničoho nedám namočiť." Severus ma vtiahol do objatia a ja som sa konečne uvoľnila, po veľmi dlhej dobe. Privrela som oči a objatie mu opätovala. Keď som ich však znova otvorila môj pohľad sa stretol s párom modrých očí. Black sa na mňa pozeral a v jeho očiach sa zračila... bolesť?

***

Tak ako sa vám páči nová kapitola? Komentujte! ;)