22. Kapitola

3K 122 2
                                    

Hailey si, samozrejme, mohla tú blbú poznámku odpustiť.

„Pokiaľ viem, skúšobňa je na moje meno," odpovedal som sarkasticky a jej hneď zmrzol úsmev na perách.

Chytil som Elizabeth za chrbtom a vstúpili sme dnu. Všade bolo kopu ľudí, ktorí buď chľastali, húlili alebo tancovali.

„Dáš si niečo?" naklonil som sa k nej.

„Asi to budem potrebovať," zasmiala sa a nervózne sa poobzerala navôkol.

Nasledovala ma k stolu kde bol odložený alkohol a ja som jej namiešal vodku s jahodovým džúsom.

„To chutí dobre," usmiala sa, keď si odpila. Kráčal som k skupinke, kde by sa mohol nachádzať Sam.

„Nazdar kámo!" zakričal, keď ma zbadal, „Pridáte sa k nám?" opýtal sa a ukázal na kruh ľudí sediacich na sedačkách.

„Jasné, čaute," zasmial som sa a sadol si na kraj. Stiahol som pri seba Elizabeth, tak sa museli ostatní podať.

„Tak čo hráte?" spýtal som sa Sama.

„Pravdu a odvahu," zachichotalo sa blond dievča sediace oproti mne. Elizabeth sa uškrnula a odpila si. Asi si spomenula na noc, kedy sme to hrali osamote.

„Piješ?" opýtal sa ma Sam a roztočil fľašu, ktorou sa vyberali osoby.

„Nie, šoférujem.. nechcem tu spať," zasmial som sa.

Odvahu, vypiť na ex nejaký pohár, dostal bledovlasý chalan menom Joshua. Zatočil fľaškou, ktorá ukázala na pripitú brunetku.

„Dávam ti odvahu, zavrieť sa v sklade na 7 minút ssss..." chvíľka ticha, „S Dannym," zasmial sa.

Sklad bola fakt malá miestnosť, kde sme mali odložené rôzne kraviny, aby nezavadzali.

„Dobre," chichotala sa.

Vzdychol som a postavil sa. Nasmeroval som ju a niekto za nami zavrel dvere. Do tejto miestnosti len potichu a tlmene dopadala hudba.

„Tak," zachichotala sa, „Čo chceš so mnou robiť?" usmiala sa a naklonila sa ku mne. Jemne som ju oprel o stenu oproti mne, ďalej odomňa.

„Pozri, fakt nechcem aby si ma pri niečom povracala," vyhovoril som sa, „Tak čo keby sme sa len rozprávali?" usmial som sa na ňu.

Vyzerala sklamane ale prikývla. Naozaj som práve odmietol možnú fajku?

„Som Carrie," usmiala sa a podala mi ruku.

„Danny," opätoval som jej ruku a dal pusu na líce, „Tak Carrie, ako si sa tu ocitla?" zasmial som sa.

„Kamarátka ma sem prinútila ísť, aj keď som moc nechcela.. ale je tu veľa pekných chalanov," odpovedala a naklonila sa ku mne bližšie, „Si zadaný?" zašepkala mi do krku.

Som? Nie som. Neviem, čo jej mám odpovedať.

„Čo ty Carrie, si?" prekrútil som to.

„Už nie," povedala naoko smutne, „Rozišli sme sa pred pár dňami, vraj už to neklape," zasmiala sa.

„A to ti nie je ľúto?" prekvapilo ma.

„Ani nie, nebolo to nič vážne.. prišla som sem aby som sa zabavila a nie preto, aby som tu depkárčila," zašepkala a zahľadela sa mi na ústa.

Ách len toto nie. Čerstvo rozídené, pripité a povoľné dievča. To ma musí týrať sám satan?

„Prepáč, nepozeraj sa na mňa tak túžobne, ja pre teba nemôžem nič urobiť," odpovedal som jej čo najzrozumiteľnejšie.

„Hmm, aspoň pusu na líčko?" zachichotala sa. Tak fajn.

Nahol som sa k jej líce a dal jej pusu. Typická taktika žien, otočiť hlavou a dostať tú pusu na ústa. Chcela mi vkĺnuť jazykom do úst, no odlepil som sa od nej.

„Klamárka," zasmial som sa a zaklopal na dvere. Už dávno malo prejsť tých sedem blbých minút.

Dvere sa otvorili a ja som si sadol späť na svoje miesto.

„Chceš ďalší drink?" šepol som Elizabeth do ucha, pretože som si všimol, že ten svoj už dávno vypila.

„Jasné," zamumlala. Hra pokračovala. Postavil som sa, zobral jej pohár a kráčal k stolu namiešať pre ňu drink. Pre istotu som jej tam dal menej vodky, než džúsu.

Prisadol som si a podal jej pohár. S úsmevom si ho vzala a hneď vypila polku.

„Pomaly," zasmial som sa a odpil si zo svojho pohára, kde som mal len colu.

Fľaškou akurát točila Hailey. Keď sa to dokrútilo, ukázalo to na Lucasa.

„Odvahu," odvetil so smiechom a pripito.

„Choď s Ellie do skladu," zasmiala sa škodoradostne Hailey.

Lucas sa postavil a ponúkol Elizabeth ruku. Nech na to ani nemyslí. Hej, jasné že áno, ona ma chce dostať na posratú psychiatriu. Len sa usmiala a nasledovala ho. Celý čas som ich pozoroval. Dokonca aj po tom, ako sa za nimi zavreli dvere.

„Lucasovi sa Ellie dosť páči, chodíte spolu?" zasmial sa Sam.

„Nie," odsekol som, „Nechcete pokračovať v hre?" spýtal som sa, keď na mňa všetci čumeli.

Hailey zatočila fľašou a vyšlo to na mňa. Toto bude najdlhších sedem minút v mojom živote. Jasné, že im to stopujem.

„Pravdu alebo odvahu, Danny?" spýtala sa tým najsladším hlasom, akým dokázala.

Neviem, ktorá voľba je horšia.

„Pravda," vzdychol som.

„Suchár," vyplazila Hailey jazyk, „Tak fajn.. s ktorým dievčaťom z tejto miestnosti by si sa najradšej vyspal?" zasmiala sa.

To nie je tak zlá otázka, ako som čakal.

„S Carrie," treskol som prvé meno čo ma napadlo. Carrie vyzerala potešene a Hailey nasrato, pretože chcela počuť svoje meno. Navyše, Carrie je tiež pekná baba. Moje premýšľanie prerušilo buchnutie zo skladu. Chcel som sa postaviť no Hailey ma chytila za plece.

„Nechaj ich, možno sú v tom najlepšom," chichotala sa. To mi kurva ani nemala vravieť. Prudko som sa postavil a rýchlo otvoril tie blbé dvere.

To, čo som zbadal, vyvoláva u nervákov ako ja, stratenie zábran niekoho zabiť.

„Ty skurvisyn," zdrapol som Lucasa za golier a drbol ho do steny.

„Čo sa tu stalo?!" zakričal som smerom k jej tvári. Nechcela mi odpovedať.

„Ukludni sa, nič som nerobil nasilu," zasmial sa Lucas a zdvíhal sa zo zeme.

„Ty sa ku mne ani nepribližuj, lebo ťa zabijem!" zakričal som mu. Zdvihol ruky do obranného gesta a odišiel si sadnúť na gauč. Našťastie kvôli hluku, si nás nikto okrem ľudí na gauči nevšimol.

„Čo sa tu stalo?!" zopakoval som svoju otázku bližšie pri nej.

„N-nič!" vykríkla koktaním a moju košeľu si zapla cez jej podprsenku.

„Kde máš tielko?" povedal som tichšie, no stále dosť výhražne.

„Ro-roztrhnuté," vykoktala zo seba.

„Aha," odsekol som a sadol si naspäť na gauč, tento krát pri Carrie. Takže ona by sa v tej pojebane malej miestnosti pokojne vyspala s Lucasom?!

Sadla si na svoje miesto, vzala do ruky pohár a odpila si poriadny dúšok.

Hra pokračovala.

„Danny, pobozkaj Carrie," povedalo ryšavé dievča na moju odvahu.


Dirty WordsWhere stories live. Discover now