Dirty Words

28. Kapitola

21.6. - Bol prvý letný deň, prvé letné slniečko a na mojej tvári sa objavil prvý úsmev za tú dobu, čo mi dievča rozmlátilo dušu.

Stalo sa to nečakane. Ráno som vstal ako vždy, otvoril okno a dvere na balkon a dýchal prvý letný vetrík. Vtedy mi na pokožke pristál teplý lúč slnka a ja som sa usmial. Bol to malý, nepatrný úsmev. Pre mňa však znamenal oveľa viac. Môžem začať znova žiť.

O Elizabeth som nepočul a snažil som sa na ňu pomaly zabudnúť, no tá diera v mojej hrudi bude do smrti.

Hailey a Lucas sa mi vyhýbali oblúkom a Sam sa ma snažil vytiahnuť von.

Rozhodol som sa, že si letný deň užijem a namiesto fajčenia na balkone, si pôjdem zapáliť do parku.

Kráčal som po chodníku, míňal som deti, páriky a dôchodcov, ktorí si prišli tiež užiť pekné počasie. Spravil som chybu, nemal som vyliezať z toho pojebaného bytu. Z týchto šťastných ľudí mi je zle.

Rozmýšľam, či nevypadnem niekde cez leto na dovolenku. Moja prechádzka trvala dlhšie, než som očakával. Prechádzal som sa na námestí a sledoval každý výklad pozdlž chodníka.

Chcel som vkročiť do kaviarne po kávu, no v polke kroku som zamrzol. Moje srdce vynechalo pár úderov, než som sa znova spamätal.

Rýchlo som sa skryl za roh a pomaly nakukol dnu. Za pultom stála ONA. Dievča, ktoré ma zabilo.

Vyzerala ako pred mesiacmi, keď vedľa mňa zaspávala. Trochu dlhšie vlasy mala začesané do chvosta a na sebe mala zelenú zásterku s logom kaviarne. Pripravovala kávu pre zákazníka a s milým úsmevom mu ju podala. Chalan spokojný odišiel a zavrel sa sebou dvere. Zvuk zvončeka nad dverami ma prebral zo šoku.

Mám dve možnosti. Buď budem pokračovať v ignorovaní a žiť svoj život, alebo ju zničím rovnako, ako zničila ona mňa.

S roztrasenou rukou som stlačil kľučku a vošiel dnu. Zvonček dal vedieť nového zákazníka a Elizabeth zdvihla pohľad s úsmevom sa ma spýtať, čo si dám. Hneď, ako uvidela, že zákazník som ja, úsmev jej zmrzol. Poobzerala sa okolo seba po záchrane, čo by ju mohla vystriedať, no za pultom bola sama.

Sebavedomo som kráčal a oprel sa o pult.

„A-ahoj, čo si dáš?" snažila sa vytvoriť úsmev na tvári.

„Čo by si mi odporučila?" mám v pláne jej to dať poriadne vyžrať. Celé tie mesiace som sa trápil, snažil sa jej dovolať, nájsť ju, vysvetliť jej to, no ona si našla nový život neďaleko mňa a na všetko zabudla. Neznášam ju za to.

„Podľa toho na čo máš chuť," snažila sa ďalej.

„Pochybujem, že tu máte nejaké pekné blondínky, ale dám si obyčajnú kávu bez cukru s mliekom," zasmial som sa sarkasticky a videl som, ako sa jej tvár skrivila do bolestného úškrnu.

„Hneď to bude," odsekla a otočila sa ku kávovaru.

Porozhliadol som sa po kaviarni a našiel som si pekné miesto v rohu odkiaľ budem mať na ňu dobrý výhľad. Vybral som sa tam a usadil sa.

Po chvíľke mi pod nos roztrasenými rukami podávala moju objednávku.

„Nech sa páči," povedala a hneď sa otočila na odchod. Hneď som ju chytil za zápästie a otočil k sebe.

„Mala by si sa ma ešte spýtať, či si neprajem ešte niečo, nie?" uchechtol som sa a stále ju držal. Cítiť jej pokožku na mojej ruke mi spôsobilo ďalšie vynechanie tlkotu srdca.