....Jack ⬆😍❤❤❤
Príbeh je venovaný EvaKoov ☺
Sníval sa mi nejaký divný sen..
Začujem hudbu ale rozmýšľam či sa mi to sníva alebo fakt je to pravada?
Otvorím oči. Pozriem vedľa, Jack si poslúcha pesničky.
Pozriem na Marka a Suz. Držal ju v objatí. Chcela som sa iba v duchu pousmiať ale usmiala som sa aj v reale. Jack na mňa pozrel.
„Prečo nepíš?" pošepkal a vypol mobil a zhodil slúchadla.
„Začula som hudbu čo si počúval,nemohol si zaspať?" opýtam sa keď už sedím v tureckom sede oproti nemu.
„Nie, nemohol.." povzdychne si.
„Si v pohode,Jack?"
„Áno, len premýšľam nad starou školou a kamarátmi čo som mal predtým... Vlastne všetci ma odstrkovali lebo som bol iný, až potom prišiel Mathy a s ním som sa skamarátil." povie nadšene.
„Ahá..no to mne sa zmenil život, keď som nastúpila do deviateho ročníka. Odkedy ste prišli ty,Mathy,Anabel,Tereza a Kristin, od vtedy nie som taká znudená a proste.. Zmenila som sa a cítim že som iná." vyšlo zo mňa.
„Tak to som rád že sme ti zmenili život" pousmial sa a pozrel sa mi do očí.
Uhla som pohľadom na Suz ktorá sa otočila čelom ku Markovi.
„Sú sladký" povie so štipkou smiechu a pozrie zas na mňa.
„Jack? Si uprimný?" opýtam sa vážne.
„Kedy som nebol?" pousmeje sa a ja tiež.
„Tak povec čo sa ti na mne úprimne páči." zahľadím sa mu do očí.
„Páči sa mi na tebe keď spíš,keď sa smeješ, keď sa pozrieš na mňa svojími zeleno-modrými očami a povieš niečo úprimne alebo pekné aj...." preruším ho keď mu dám bozk na pery.
Mľčky pozeráme na seba.
„Já prepáč nemala som to spraviť" vstanem a odídem zo stanu.
„Idem si prevetrať hlavu" len rýchlo skríknem šepotom aby sa nestrachoval.
Obujem si pred stanom šľapky a utekám na cestu. Bundu si pritiahnem viac k sebe lebo už je chladnejšie a smerujem k parku.
V parku si ľahnem na trávu otočím sa čelom k nebu, pozerám na hviezdy a premýšľam.
O pol hodiny ma predsa len prišiel pohľadať, pretože sa bál.
„Tak tu si" povedal a priľahol si ku mne.
Objal ma zo spodu a pritiahol si ma trošku blizšie.
„Nie je ti zima" opýtal sa a pohľady sa nám spojili.
„Ani nie" úprimne sa usmejem.
Pozeráme sa chvíľu na hviezdy keď sa ozve: „Nikol?"
„Áno?"
„To čo sa stalo si myslela vážne alebo máš len pomiatnutú hlavu?" zas sa mi pozrie do očí a čaká na odpoveď.
„A keď poviem že vážne?" opätujem mu svoj pohľad.
Usmeje sa a pobozká ma. Bolo to niečo úžasné. Nič lepšie som nezažila.
„Vážne" pošepkám mu do ucha.
„Už by sme mali ísť do stanu, aby nás nehľadali alebo neviem.." zahovorila som aby reč nestála a zdvihli sme sa zo zeme a prešli kus cesty a boli sme na našej záhrade.
Vošli sme do stanu,najtichšie ako sa dalo a ľahli sme si. Objal ma zo zadu a hneď sme zaspali. Bol to sladký pocit, zaspávať v náručí milovaného.
▪▪▪▪▪▪▪▪▪▪▪▪
„Asi nám niečo ušlo" povedala Suz keď som pomaličky otvárala oči. Stále som bola v Jackovom náručí a pozrela naňho. On sa tiež zobudil. Usmial sa na mňa tým najkrajším úsmevom a stisol si ma v náručí.
Mark a Suz len pozerali na nás a vypliešťali oči. Jack si pošúchal oči a sadol si do tureckého sedu ako aj ja začal im rozprávať čo sa dialo v noci keď oni spali. A nezabudol ani na to ako ju mal Mark v objatí.
Pozreli sa na seba a Mark povedal: „vážne?" poškrabal sa za hlavou.
Vážne, prikývla som hlavou a jemne som sa pousmiala na Suz ktorá nad niečim rozmýšľa.
„Nemám rada keď sa niečo dlho rieši alebo keď to ostáva nevyriešené." povedala s miernym úsmevom.
Mark na ňu pozrel a povedal: „ Budeš so mnou chodiť?" opýtal sa ešte zmätene s toho čo práve povedal.
Ako sa vám páčila nová časť?
Dnes je tu toho viac primiešaného. Prepáčte za gramatiku ale som trošku unavená 😁. Príjemný zbytok piatku prajem ❤❤❤❤☺
