Cesta Angnoleou

2. kapitola

Vykročili do tmavej pochmúrnej studenej chodby.
V slabom svetle fakieľ videli len niekoľko krokov pred seba.

Christine už v črievičkách oziabali nohy. Len sa pozrela na Laurine nahé nohy a roztriasla sa od chladu.
Nenávidela podzemné chodby. Keby bolo podľa nej, ani by do nich nevkročila.
Zato Laura ich milovala. Milovala na nich chlad, tmu, zúžené a nedostupné kúty.

Christine sa len tak sama pre seba usmiala.

Ona mala radšej strechy a zoskakovanie z vysokých viež jej zámku.
A presne to nenávidela Laura.
Boli také protiklady až to bolo smiešne. Napriek tomu ako sa výzorovo podobali.

Nenávidím podzemné chodby. Bŕŕ. Je tu úplná zima. Neznášam ťa Laura!

Laura isto kráčala spleťou chodbičiek a Christine nesmelo za ňou. Bála sa tesných tmavých priestorov, ktoré spájali dva zámky ako sieť.
Kráčali dlho. Dolu kopcom, dlho, dlho po rovine a hore kopcom. K tomu pridajte neskutočnú spleť chodieb, kde za každým rohom sa rozdvojovala chodba na viaceré a dostanete aspoň ako-takú predstavu o bludisku, v ktorom sa dve dievčatá nachádzali.
Christine si objímala ramená a snažila sa trochu zahriať.
Laura uprostred chodby nečakane zastala. Christine do nej vrazila a obe dievčatá sa skotúľali na zem.
,,Čo robíš?!" osopila sa na ňu Christine.
,,Tichšie, mohol by ťa niekto začuť, " napomenula ju Laura, vstala a prešla k stene.

Christine sa postavila s hlbokým povzdychom a začala oprašovať svoje bielunké šaty.
Mrmlala si nadávky na Laurino meno.

Laura zatiaľ prechádzala končekmi prstov po stene. Nahmatala priehlbinu. Prudko potiahla k sebe a kamenné dvere sa otvorili.
Christine otvorila ústa od prekvapenia. Veď ten mechanizmus je strašne ľahký!

Ovial ju teplý vánok. Boli pri Laurinom domove na druhej strane údolia. 

,,Ideš, alebo budeš sa len pozerať a triasť od zimy?" opýtala sa provokačne Laura.

,,Krava, " zašomrala Christine a prekročila prach dverí. Laura za ňou zatvorila.

Chvíľu trvalo kým si Christine zase zvykla na denné svetlo.
Stáli neďaleko zámku, ktorý obývala laurina rodina. Christine hneď vedela kde je. Laurin zámok poznala tak dobre ako ten svoj.

Laura bez zbytočných slov pokračovala v ceste a ani jej nenapadlo, aby nachvíľu zastala a skontrolovala či ide Christine za ňou.
Vzdialenosť medzi nimi sa predĺžila. Christine nadávala ako pohan. Ihličkové podpätky sa jej totiž zabodávali do porosenej mokrej trávy.  
Cestu poznala však našťastie naspamäť a aj keď jej to veľmi dlho trvalo, tak prišla na miesto, kde bol tajný vchod do zámku.

Laura stála pri stene zámku a len sa smiala na Christine.
Christine prskala ako mačka a každým krokom sa zabárala do mokrej trávy. Vyzúvalo ju z topánok a ona sa mračila na celý svet. To sa veru nestávalo často.
Claudia Christine Penelope bola známa svojou príjemnou povahou v dobrej spoločnosti a tými najkrajšími úsmevmi aké existovali na svete. Vždy ich rozdávala ľuďom z jej spoločnosti jedna radosť.
Práve preto sa Laura tak smiala.
V skutočnosti bola Christine dosť prudká a výbušná.
No iba ona ju poznala dosť dobre a len ona sa dostala ku Christine tak blízko, aby to zistila.
Christine bola výborná herečka a každý výbuch hnevu zamaskovala.
Teraz sa na nič nehrala.
Laure to prišlo veľmi komické. 

,,Poďte ďalej, slečna Penelope," Laura napodobnila jej brata a Christine na ňu zagánila, ,,Vitajte na zámku Rupchertovcov."
Otvorila bočné dvierka a ocitla sa v kuchyni.
Christine pokrčila nosom.
V tej chvíli ako vstúpila do kuchyne sama Claudia Christine Penelope, tak všetko stíchlo a naraz sa všetci hlboko poklonili. Christine sa spokojne usmiala.
,,Hej, ty!" oslovila dievča ktoré práve prinieslo čisté obrúsky, ,,Podaj mi jeden obrúsok."
Christine zdvihla vysoko hlavu a dievča vystrúhalo krásny pukerlík. Okamžite sa ponáhľala ulahodiť Christine. Podala jej obrúsok, poklonila sa a už-už chcela ísť preč. Christine si utrela ruky a tvár, keď si všimla, že dievča je už pri dverách.
Christine ju zastavila:
,,Páčiš sa mi dievča, ako ťa volajú?"
,,Anička, prosím pekne," zastavila, otočila sa, ale stále sa pozerala do zeme.
Christine k nej vznešene podišla. Zdvihla jej bradu a pozrela sa na ňu.