Cesta Angnoleou

7. kapitola

Po chvíľke ich otvoril.

,,To nie je vtipné, vieš ako som sa zľakol?"

Zasmiala sa.
Bolo to asi prvý krát čo ju videl smiať sa. Úsmev a smiech jej pristal. Vtedy v jej modrých očiach hrali iskričky a zrazu v nej videl malé dievčatko.
Teraz to bol úprimný smiech.
Nechápal prečo to nerobí častejšie. Každý by si ju zamiloval a nie sa jej len slepo báli.
Začal liezť ďalej a už bol do pol pása v diere.

,,Prepáč," zasmiala sa, ,,Rozmyslela som si to."
Chytila mu ruky a sotila dolu.

Róbert zadržal dych.

Ozvalo sa hlasné čľup. Voda vyšplechla až hore ku Christine a oblialo jej tvár a vlasy.

Voda sa za ním zavrela. Otvoril oči. Ani zďaleka ešte nebol pri dne. Myslel, že sa mu sníva. Pozrel hore a uvidel oceľovomodrú pokojnú hladinu vody. Videl aj dieru a v nej šmuhu, ktorá predstavovala Christine. Mimovoľne sa usmial.
Ešte jej to vráti.
Vyplával hore a keď sa šmuha - Christine pohla a na chvíľu pozrela inam, potichu vyliezol na podlahu a potom hore po stene smerom k diere.

Vytiahol sa hore k nej.

Christine sa otočila a trhlo ňou, nečakala, že už je tam s ňou.

On keď uvidel Christinin naštvaný pohľad a mokré vlasy, začal sa jej rehotať.
Dostal taký záchvat smiechu, až mu vystrekli slzy. Christine ho prepalovala pohľadom a nechápala čo je na tom tak zábavné.

Laura sa zrazu zjavila pred nimi a prudko zastala pred Robertom.
Pozerala z jedného na druhého a nechápala.

Prečo má Christine mokré vlasy?
A prečo je Róbert celý mokrý?

,,Čo sa tu stalo?" spýtala sa nechápavo.
Róbert, ktorý už bol viac menej kľudný, zase prepukol v obrovský rehot. Zase.
Christine sa pozrela na Róberta.

Chcel povedať ako ho zhodila a vrátilo sa jej to, lebo ju inšpiroval, tým ako padol.
,,O-na, on-n-na..." cez smiech a slzy nevedel rozprávať.

,,Preskočilo mu, " zhodnotila otrávene Christine a začala si žmýchať mokré vlasy.

Laura si ho teda prestala všímať, ale jemný úsmev na jej tvári mu neušiel.

,,Našli sme cestu dole, ale naozaj neviem kde sme vyšli. Možno na druhej strane hory..."
,,Dobre, poďme," navrhla Christine.

Róbert sa už ukľudnil a bez slova ich nasledoval, len sa občas zachichotal.

Všetci traja pomaly prešli k ostatným.

Až teraz sa Róbert zameral na okolie. Ocitli sa na rovnej kamennej ploche. Vypadalo to, že nemala konca. Nad nimi bol tiež kameň.
Nepáčilo sa mu to.
Vzduch tu bol tiež iný.
Akýsi......mokrý? Nevedel ho vôbec opísať.
Bol prekvapivo omnoho čistejší.
Naokolo, kam len oko dovidelo, bol kameň.
Mal zvláštny pocit.
Toto tu nepoznal. A to veľa krát bol na opačnej strane hory.

Zo zamyslenia ho vytrhlo až, to, že prišli k Norovi a Ericovi.

,,Sú tu do skaly vytesané schody. Mohli by sme skúsiť ísť dolu," oznámil Norbert.
,,Nemáme na výber lepšiu možnosť," povedal Eric, ,,Zmokol si? " obrátil sa na Róberta s triumfom.
,,Nie, s tvojou frajerkou sme sa nahý kúpali a poviem ti kamoško, je neuveriteľne dobrá milenka," s úškrnom mu vrátil Róbert.

Až vtedy si všimol, že aj Christine je mokrá.

Eric tomu na stotinu sekundy aj uveril, ale rýchlo si uvedomil, že Christine je veľmi pobožná a ihneď v momente tú možnosť zavrhol.

,,Keď sa vrátime, tak ti spravím zo života peklo," pohrozil mu.
,,Nech sa ti páči."
Róbertom to ani nehlo a odvetil na to s nefalšovaným úsmevom.

,,Kľud chlapci, " povedal Norbert zmierlivo.
Snažil sa ich ukľudniť aspoň trošičku.
Asi zobrať Róberta so sebou nebol zrovna najšťastnejší nápad.

Stále na seba Eric a Róbert zazerali, ale ani jeden už nič nepovedal.

Dievčatá sa s úsmevom pohli ku schodom. Norbert to vyriešil a tak sa nemuseli tým zaťažovať ony a presne tu sa začalo ich malé dobrodružstvo.

No to ešte nevedeli, čo im osud prichystal a že práve v tejto chvíli začalo väčšie dobrodružstvo ako sa im všetkým čo i len prisnilo.

........