Cesta Angnoleou

5. kapitola

Laura sa na neho pohoršujúco zadívala.
Mykol ramenom, ,,Prepáč."
Laura si vyhrnula sukňu a rozbehla sa za Christine.
Christinine čisto biele šaty za ňou viali.
,,Christine, počkaj," zavolala na ňu Laura.
Christine sa otočila...havranie vlasy sa jej v slabom vetríku obtočili okolo krku, sukňa šiat okopírovala ten istý pohyb a obtočila sa okolo jej nôh.
Róbert bol s Norbertom dosť ďaleko, no napriek tomu zastali. Nechali dievčatám priestor ako praví gentlemani.
Christine počkala, kým ju Laura dobehne a prestane dychčať.
,,Christine, čo sa stalo?" spýtala sa citlivo.
,,Laura, nechcela som ti pokaziť tvoj deň...Len mám svoje dôvody, prečo nenávidieť Róberta."
,,Robo je trošku nezodpovedný a narozpráva veľa hlúpostí, ale nie je to zlý chlapec."
,,Prepáč Laura, pôjdeme asi s Ericom radšej domov. Toto nie je náš svet," pousmiala sa Christine ospravedlňujúco.
,,Dobre, ale ešte predtým vám chceme ukázať niečo, čo sme objavili. Čo ty na to?" zaškerila sa.
,,Dobre, ale len preto, že si to ty."
Laura sa potešila až poskočila.
,,Eric, Eriiic," rozbehla sa k rebríku a po ňom dole k bratovi.
Christine pokrútila hlavou a vychutnávala si jemný vetrík.

Róbert sa k nej priplichtil odzadu.
,,Princeznička, dám si na teba pozor," prenikavo šepkal.
Christine striasla jeho ruku z ramena a naklonila sa k nemu: ,,Dávaj si veľký pozor."
Róbert zostal zamrazený. Pozrela mu do očí, aby videl, že to myslí vážne.
Bol zhynotizovaný tou sýto modrou.

Odišla od neho a kraj jej šiat zavadil o jeho nohu. Z toho jemného dotyku sa mu zatočila hlava. Určite mu tá čarodejnica uriekla..
Kráčala ďalej smerom k Norbertovi.
Na perách jej hral malý víťazný úsmev.

,,Róbert? Poď seem," zavolala na neho Laura.
Róbert podišiel k okraju a nahol sa dole.
,,Poď dolu."
Poslúchol.
,,Eric sa bojí výšok a potrebujem ho dostať hore."
Róbert sa uškrnul.
,,Laura choď hore, pomôžeš mu zhora," nakázal Laure a tá prikývla.
Počkal kým Laura vylezie.
S úškrnom sa pozrel na Erica. Ten ešte viac zbledol.
,,Nechcem ti nič hovoriť kamarát, ale liezť po rebríku vie aj trojročné dieťa," zasmial sa.
Eric len mlčal.
,,Dobre," povedal, keď uvidel Lauru na mieste, ,,Pôjdeš so mnou. Postav sa sem a stúpaj. Ja ťa zozadu budem istiť," Róbert nad ním pretočil oči.
Eric len sucho preglgol.
,,Kľud, kamarát," buchol Erica po pleci.
Eric ani na to nezareagoval. Dal pravú nohu na rebrík a rebrík sa mierne zakýval. Priložil ľavú nohu a pritiahol sa.
,,U-udrží ma t-to?"
,,Si len na prvej priečke, posúvaj sa," otrávene poznamenal Róbert.
Eric sa posunul o ďalšiu priečku hore a Róbert za ním vyhupol a rozhúpal celý rebrík.
Eric sa pevnejšie chytil rebríku. Róbert sa tomu zasmial a Laura na neho vrhla škaredý pohľad.
,,Stúpaj," prikázal Róbert.
Ericovi teda neostávalo nič iné, len pokračovať.
Prekonali ešte pár priečok a už boli takmer v strede rebríku.
,,Eric?" zašepkal mu Róbert zozadu, ,,Pozri dole."
Eric poslúchol a pozrel sa. Zostal stáť a vykríkol. Zbledol ešte viac ako bolo možné.
Pevnejšie sa chytil rebríku, až mu zbeleli hánky a zavrel oči.

Zrazu Lauru niečo odhrklo. Bola to Christine. Hodila sa na zem vedľa nej.
,,Eric, Eric...Počúvaj ma," oslovila ho a jeho celá pozornosť sa presunula na ňu, ,,Eric, pozri sa na mňa a nepozeraj dolu. Výborne. A teraz pokračuj za mnou, neboj sa, nič sa ti nestane."

Christine sa na neho usmiala.

Presvedčila ho. Potriasol hlavou na znak súhlasu.

Pekne kládol nohu na priečky a pomaličky sa posúval hore a Róbert hneď za ním, aby ho istil zdola.
Eric prekonal poslednú priečku a už tam boli traja, ktorí ho potiahli hore.
Vzdialili sa od okraju, lebo Eric bol ešte príliš vyklepaný.
Róbert si odfrkol a vyšvihol sa po rebríku hore.
Hore už nevyšiel, cestu mu zastala Christine.
,,No taaak, fúria, nechaj ma prejsť," zanadával.
,,Nie," nasadila kamenný výraz.
,,Tak uhni, dievčatko," zamračil sa.
,,Nie," povedala rázne.
,,Prečo?"
,,Ty vieš prečo."

Vzdychol si. Asi ju začínal nenávidieť. Ako môže byť taká tvrdohlavá?

,,A on ti môže ublížiť?"
,,Je to muž, má na to právo."
Uvidel nespokojnú iskričku v jej očiach, ktorá hovorila o tom, že sa jej to vôbec nepáči.
,,Nemá na to právo. Je jedno ako vysoko je postavený. Žene ublížiť je pokrytstvo. A teraz ma pusti."

Pozrel jej do očí, myslel to vážne.

Christine mala pootvorené pery a nevedela čo mu na to povedať, tak len mu uhla z cesty.
Róbert už radšej nič nekomentoval. Podľa neho, si Eric zaslúžil aj niečo horšie.

Christine zmätene pozerala na Róberta.
Žiaden chlap jej niečo takéto nikdy nepovedal. Bolo to v rozpore so všetkým čomu ju kedy učili a v čo celá spoločnosť ľudí, či už chudobných, alebo bohatých, verila.
Vyviedlo ju to kompletne z miery.

Róbert sa pripojil k Norbertovi, Laure a Ericovi.
Eric sa vystrel a hrdo prešiel k Christine.
Chvíľu jej niečo šepkal pri uchu a ona sa nad tým usmievala a pýrila a celá jej pozornosť bola venovaná len a len Ericovi.

Róbert na nich pozeral a mračil sa.
Norbert si to všimol a drgol do Róberta. Róbert mu to vrátil a uškrnul sa, pretože Norbert odletel o dosť veľký kus preč.
Laura sa na nich všetkých pozerala a usmievala sa. Presne takto si to predstavovala. Bol to jej veľký deň.
Nielenže sa druhý krát zasnúbila so svojím milovaným, ale Christine s tým súhlasila.
Christine jej bola ako rodina. Eric sa s ňou, ako s jeho sestrou nerozprával, bola mu ukradnutá, takže jeho ako rodinu nebrala a tým bol jeho názor nepodstatný.
Christine však súhlasila, to bolo dôležité.

,,Poďme, " zavelil Norbert.
Laura pobehla a chytila Norberta za ruku.
Všetci ostatní ich nasledovali.
Róbert bol zase uvoľnený a pridružil sa k Laure a Norbertovi. Spolu sa na niečom smiali a bolo vidieť, že si rozumejú.
Christine a Eric sa zdržiavali vzadu a tiež sa dobre bavili.

Prišli pred jaskyňu.
Laura a Norbert tam vliezli bez zaváhania, no Róbert prudko zastal.
Eric, zarozprávaný vo svojich myšlienkach tam vliezol tiež a nechal Christine za sebou.
,,Ale, ale...niekto sa tu bojí," začal Róbert provokatívne smerom ku Christine.
,,Sklapni. Nestojím tu pred jaskyňou sama," vrátila mu a veľavravne sa na neho pozrela.
Na to už odpoveď nemal.
,,No idete?" ozval sa laurin hlas zvnútra.
,,Dámy majú prednosť," ponúkol ju Róbert.
,,V tom prípade, by si nemal ísť prvý?" zamrmlala namiesto poďakovania Christine a vkročila dovnútra.
Zaškaredil sa na ňu a vstúpil hneď za ňou.
Ocitli sa v tme.
,,Pochytáme sa za ruky. Kúsok odtiaľto je miesto, ktoré vám musíme ukázať," rozkázal Norbert.
Laura teda chytila Erica, Christine mu tiež podala ruku. Pred tou Róbertovou uhla.

,,Jeho ruky sa nechytím," zvrieskla.
,,Christine!" zvolali jednohlasne Norbert a Laura.

Zrazu sa začala triasť celá jaskyňa.

Všetci ako jeden sa rozbehli k východu...