Cesta Angnoleou

1. kapitola

Náš dej sa začína v stredoveku, v jednej krásnej, malebnej zemi, v dnešných dobách nazývanej Slovenskom...

* * *

Tento zámok bol odjakživa pochmúrny a pôsobil veľmi temne.
Uvedomovali si to všetci, ktorí žili a pracovali v tomto hrade.
Aj dievča menom Claudia Christine Penelope.
Bolo to dievča krásne a vznešené a predsa bola občas ako fúria.
Neskrotná a nevyspytateľná.
Hlavne na ľudí nízkeho postavenia a neváženého pôvodu bola odporná a zlá...

Claudia Christine čítala knihu v pokojnej izbietke. Okolo nej sa týčili knihy. Sedela v mäkkom kresle.
Pôvabne mala prehodenú nohu cez nohu.
Sedela rovno a nepohnute ako skala.
Pri nej štebotali dve slúžky, ktoré jej už dve hodiny upravovali účes.
Na sebe mala bledoružové šaty, ktoré iba zvýrazňovali bledosť jej pokožky, čierne havranie vlasy a jej modré oči.
Korzet jej tesne obopínal hrudník, od pása nadol sa však šaty rozširovali a nazberkávali. Sukňa šiat pozostávala z veľa mašlí a zložitých ohybov látky. Spodničky mala minimálne štyri a všetko to dotváralo efekt princeznej.
Rukáviky boli z jemnej, priesvitnej, bledoružovej až bielej farby a vytvárali balóniky na rukách. Ružové boli tiež sponky v tvare kvetov, umiestnené na temene hlavy. Jagali sa na slnku a nebolo pochýb, že boli veľmi drahé.
Na krku sa jej taktiež vynímal náhrdelník. Bol to obrovský rubín a hral všetkými odtieňmi ružovej.

Čierne vlasy jej v jemných tmavých vlnách dopadali na chrbát.
Modré oči jej rýchlo kmitali po riadkoch v knihe.
Zamyslene pretáčala stránky v knihe.
Počúvala štebot slúžiek a liezli jej tie ich klebety hore krkom. Buchla knihu o malý konferenčný stôl. Kniha balansovala na jeho okraji. Len tak-tak, že nespadla.
Slúžky sa lakli, ihneď stíchli. Div, že nedostali infarkt.
Claudia Christine mala vždy výbušnú povahu a tá kniha ju nehorázne štvala.
Vraj Mravy, etiketa a základy stolovania!
Patrilo to k jej povinnému čítaniu. Akoby nevedela základy!
A tie hlúpe klebety služobníctva jej už pílili nervy až príliš dlho.
,,Von!" zakričala na ne.
Dievčatá vystrúhli pukerlík a ihneď sa spakovali preč z komnaty, v ktorej Christine sedela.
Báli sa jej.
Aj mali prečo.
Neraz sa stalo, že vážená Claudia Christine svoje slúžky potrestala.
A vo vymýšlaní trestov bola perfektná. Väčšinou šlo o fyzické tresty, často násilné a kruté. Ale takto to muselo byť. Bola v práve. Slúžky boli menejcenné ako psi.
Aj keď psi všetci páni zámku milovali. Bolo tu veru veľa psov, ale nikto sa psa nemohol ani dotknúť a vybiť ho.
Nieto ešte zabiť!
Spravodlivosť tu veru neexistovala. Aspoň nie pre ľudí z nízkych vrstiev.
Ak sluha zabil alebo poranil psa, bolo jedno či v sebaobrane alebo nie, tak ho čakal trest smrti.
Ak pes zabil sluhu, pes dostal pekne nažrať a všetci sa museli tváriť, že sa nič nestalo.

Zrazu ju z uprostred myšlienok vytrhlo rytmické búchanie.
Započúvala sa.

Raz, raz-dva, raz-dva-tri...pauza...Raz, raz-dva, raz-dva-tri.

Vychádzalo to zo skrine.
Claudia Christine vyskočila z kresielka. Bledoružové črievičky jej zaklopkali o podlahu.
Kniha sa zošmykla z okraja malého konferenčného stolíka na drevenú podlahu.
Určite si zase obila roh, ale Christine to bolo úplne jedno. Ani len sa pre ňu nezohla.
Napravila si záhyb na tých úžasne krásnych bledoružových šatách.

Pohla sa ku skrini a otvorila zložito vyrezávané dvere.
V skrini sa medzi kožušinami objavila tvár jej veľmi dobrej priateľky - Laury Elisabeth.

Laura mala krásne čierne rovné vlasy, vodnaté zdalo sa, že až biele oči.
Bola bacuľatá a chutnučká. Mala červené líčka a keď sa usmiala, tak sa jej v nich vytvárali jamky.
Bola jednoducho rozkošná.
Čo sa týkalo výzoru v tvári, boli si obe dievčatá dosť podobné.
Boli však len sesternice.
Obe mali čierne vlasy.
Rozdiel bol ten, že Christine ich mala jemne vlnité a Laura ich mala úplne rovné.
Obe mali modré oči.
Christine ich však mala oveľa krajšie. Jej oči boli takmer fialové a také krásne a nezvyčajné.
Laura zas mala vodnaté oči. Miestami vypadali biele.
Tam sa však podobnosť končila.
Christine bola vyššia a chudšia.
Laura bola nižšia a bacuľatá.
Christine bola prchká.
Laura bola vždy milá.
Christine bola krásna až to bolelo.
Laura bola príliš obyčajná.
Christine bola pripravená vládnuť pevnou rukou, keďže bola jediný právoplatný potomok svojich rodičov.
Christine bola skrátka dáma.
Laura mala od dámy ďaleko. Nič sa od nej neočakávalo (okrem dobrého vydaju), pretože mala brata.