Cesta Angnoleou

6. kapitola

Skôr ako tam stihli dobehnúť, tak zatarasilo vchod.
,,Nie, nie, nie a nie!" začala panikáriť Christine.
Róbert sa rozbehol k zatarasenému vchodu.
,,Tichúčko," prehovoril Norbert, ,,Musíme byť hlavne potichu."
,,Tadiaľ sa už nedostaneme," povedal Róbert s miernou obavou v hlase. Už na neho dochádzala panika.
,,Pôjdeme rovno a uvidíme," povedal Eric. Všetkých to zaskočilo, pretože doteraz nepovedal ani slovo.
Ale prekvapivo všetci sa pohli, napriek tomu, že nevideli na krok.
Róbert zrazu chytil Christine okolo pásu a pritiahol si ju k sebe.
Zase zvrieskla, no nepustil ju.
Všetci sa otočili a napomenuli ju s hlasným: ,,Pšššt!"
Róbert sa jej zasmial do ucha.
,,Dva - nula, princezná," zašepkal, tak aby to počula len ona.
Stúpila mu na nohu.
Aby zabránil výkriku, tak si prehryzol peru.
,,Dva - jeden," vrátila mu.
Keď sa im trochu prispôsobili oči tme, tak začali kráčať.
Róbert sa ešte mračil a olizoval si krv z pery.
Christine trochu klepalo a jej klaustrofóbia sa prejavovala čím ďalej, tým viac.
Ako sa pomaličky posúvali chodbou, uvideli nádherné miesto.

Bol to kruhový priestor, steny boli členité a boli v nich kruhové otvory.
Strop bol hladký a vyseli z neho dlhé vysiace a na dotyk mazľavé rastliny, ktoré obsahovali jemné svetielka, ktoré vypadali ako hviezdičky. Na konci týchto zvláštnych vysiacich ozdôb sa zhromažďovala voda a hlasne dopadala do jazierka dole.
Bolo počuť iba hlasné čľup, čľup.
Na strope cez jeden kruhový otvor presvitalo svetlo.
Hádzalo krásne odlesky do čistej, modrej, pokojnej hladiny priezračnej vody.

Všetci zastali a ticho pozorovali tú živú dokonalosť.
,,Presne sem sme vás chceli zaviesť," smrkla Laura.
,,Nemôžeš za to," povedal súcitne Norbert a objal ju.
Christine a Róbert chceli povedať tiež niečo podobné, ale nedokázali to. Obidvom totiž ich strach z malých uzavretých a temných priestorov zväzoval jazyk.
Zato Eric chcel povedať pravý opak, no vedel, že by všetci sa proti nemu spojili, dokonca aj Christine.

,,Mám nápad ako sa odtiaľto dostať," prižmúrila oči Christine.
Všetci sa na ňu udivene zapozerali.
,,Vyleziem hore po stene a vytiahnem sa hore do otvoru v strope a potom najvyšší z vás, ktorý aj vie najlepšie liezť..." odmlčala sa a zapozerala sa na všetkých.
,,Róbert. Róbert je najvyšší a vie dobre liezť," odpovedal jej Norbert.
,,Tak Róbert zdvihne Lauru čo najvyššie ku mne a ja ju vytiahnem hore. Potom pôjde Norbert, Eric a nakoniec sa Róbert vyškriabe za nami," dokončila, hrdá na svoj plán.
,,Ak niekto spadne?" spýtal sa Eric s hrôzou.
,,Tak skončí v tom jazierku," povedala, ,,Či má niekto lepší plán?"
Nikto nemal na túto otázku odpoveď.
,,Nie, ale mám jednu otázku," uškrnul sa, ,,Čo ak nevie niekto plávať?"
,,Tak mu radím, aby nespadol," zrušila ho, ,,Ešte nejaká otázka?"

Róbert otvoril ústa a Christine na neho zazrela.
Ihneď pochopil, iba by tým naťahoval čas.
Christine sa otočila k stene a zamyslene si prezrela stenu, aby vedela ako sa najlepšie dostať k otvoru hore.
Začala šplhať. Svižne, rýchlo a premyslene.
Presne vedela kam dať nohu a kam ruku.
Laura zatiaľ napomenula všetkých nepozerali pod sukňu.
Laura však so strachom v očiach sledovala Christine ako šplhá.
Vybrala si miesto, kde sa dalo najlepšie dostať k otvoru. Bol dosť veľký na to, aby sa pretiahla dnu a ona to urobila tak vrtko, že to vypadalo jednoducho.

,,Zvládla to," vydýchla Laura a všetci sa okamžite otočili.

Róbert sa postavil pod dieru a ľahko balansoval na okraji prírodného jazierka. Laura sa zachvela. Teraz bola na rade ona.
Róbert ju zobral na ramená a zdvihol za nohy hore. Zavrešťala a oprela sa rukami o skalnaté výbežky.
Dvihol ju čo najvyššie a to už ju Christine potiahla za ruky k sebe hore.
Nebolo na čo čakať, tak Róbert rovnako tak zdvihol svojho brata. Norbert sa hore vytiahol sám len s malou pomocou dievčat.
,,Vyzuj si tie topánočky, princeznička," povedal Ericovi.
Eric sa zaškaredil, ale poslúchol a zobral si ich do ruky.
Róbert ho zobral tak, ako predtým Lauru a Norberta a zdvihol ho.
Pár krát ešte urobil pár blbostí, aby Erica vystrašil. Až keď sa Norbert zvrchu na Róberta nahnevane pozrel, prestal.
Eric sa bezpečne dostal hore a teraz mal ísť hore Róbert.
Nepozeral sa hore na ostatných, iba pokladal na preskačku raz nohu, raz ruku. Išlo mu to celkom dobre.
Už bol takmer pri otvore, keď sa pozrel hore.
Namiesto štyroch tvárí, tam videl len jednu. Christininu.

Christine sa zaškerila. Pochopil.

,,Čo ak tá voda nie je dosť hlboká?"

,,Uvidíme."

Pozrel sa na ňu prosebne. Nepomohlo.

Chytila ho za obe ruky.
,,Dva-dva," povedala.

Zavrel oči...