Cesta Angnoleou

3. kapitola

Laura vyliezla na skalu a nakukla čo sa deje.
Christine a chlapec, ktorého nepoznala, stáli oproti sebe a zabíjali sa pohľadmi.

,,Čo...Čo ty...Čo ty tu?!" stále po sebe opakovali a vždy keď si to uvedomili, tak na chvíľu stíchli.
,,Čo ty tu robíš?" dokončil chalan.
,,A čo ty tu robíš?" zmetene a nedôverčivo si ho Christine premerala pohľadom.
,,Vy sa poznáte?" vložila sa do toho Laura.
,,Bohužiaľ," metala blesky Christine.
,,Našťastie," uškrnul sa chalan a žmurkol.
,,Jedna ti nestačila," zhodnotila Christine.
,,Poprosím sem, kráska," ukázal na líce.
Nestihol sa vyhnúť a už ju mal.
,,A to je za tú krásku," povedala a už mu letela ďalšia.
Bola však pomalšia ako predchádzajúca.
Chytil jej ruku a ona zvrieskla od bolesti.

,,Laura, je všetko v poriadku?" zakričal zdola Eric.
,,A-áno," zaváhala Laura.

Pritiahol si ju a pozrel sa Christine do očí. Laura ani nepípla iba si chytila ústa.
,,Nabudúce ti ju vrátim, ver mi. Ako ty mne, tak ja tebe. A je mi úplne jedno či si modrej krvi alebo žena."

,,Róbert, blázniš? Kde si nechal rozum? Pusti ju!" zakričal druhý chalan.
Mal blond vlasy a zelené oči.
,,To je tá tvoja...?" nedopovedal chalan a iba ňou zatriasol.
Konečne mal meno. Róbert.
Stále ju držal za ruku a odmietal ju pustiť.
Christine sa tlačili slzy do očí, lebo ju to bolelo. Smrkla a zdvihla bradu hrdo hore. Nechcela mu dať najavo, že ju to bolí, tak ho radšej zabíjala pohľadom.
,,Nie. To je jej priateľka. A pusti ju!" povedal. Laura pobehla k nemu a skočila mu do náruče. Objali sa a pobozkali. Celá žiarila šťastím.
,,Róbert! Tak bude to?!" chalan sa zamračil a tón hovoril za všetko.

Róbert ju pustil. Trhla rukou a obrátila sa k nemu chrbtom. Rozhodla sa ho ignorovať, ale ešte predtým sa na neho rozzúrene pozrela.
Usmial sa na ňu a cmukol, čo ju ešte viac rozzúrilo.
Posledný krát po ňom fľochla pohľadom.
Jej pozornosť však odpútalo to čarovné miesto. Ohúrila ju tá skala. Tu hore bola takmer rovná a bola obrastená machom, rástli tam trávy a malé stromčeky. Bolo to ako z rozprávky. Bolo to romantické dokonca až idylické, neskutočné. Krása.
Doteraz si tú nádheru kvôli Róbertovi nevšimla.
Pootočila sa smerom k dvom zaľúbencom. Cítila zrazu, že takto to má byť. A aj keď bola zo začiatku proti tomu, aby boli spolu, tak teraz im priala.
On vypadal ako milý chlapec a Laura žiarila šťastím.
,,Teší ma Norbert, som Christine. Pre teba Christie alebo Tina," usmiala sa na Norberta a urobila malý pukerlík.
,,Pre budúcnosť, Tinka, stačí podať ruku," žmurkol na ňu a podali si ruky.
Usmiala sa. Bol vážne celkom milý a dlžila mu za záchranu.
A, koniec-koncov, aj za Lauru mu veľa dlžila, hlavne za to, že ju robí šťastnou.

,,Kde je Eric?" spýtala sa.
,,Dole," oznámila Laura, ,,Bojí sa výšok," pošepkala, ,,A veľmi."
,,To budete mať v rodine," zamrmlala trochu naštvane.
,,Čo hovoríš?" prepočula Laura.
,,Idem asi za ním. Možno ešte prídem."
,,Princezničku tu nepotrebujeme," ozval sa Róbert.
Ignorovala ho, čo mu vyrazilo dych.
,,Laura, Norbert,..."
,,Stačí Noro," oznámil.
,,Tak teda Laura a Noro, ak by ste niečo chceli, budem dole," vykročila ladnou chôdzou k rebríku. Zrazu sa otočila.
,,Ozaj, aby som nezabudla, tak to spravím teraz," siahla dozadu na vlasy a postupne vyberala všetky spony.
,,Aj keď som hrdá," vybrala ďalšiu striebornú sponu,
,,Aj keď som panovačná a mám odlišné názory na lásku a manželstvo," vybrala ďalšiu sponu, poslednú. Vlasy sa jej ako dážď rozliali po chrbte a dopadali až po zadok.

Toto bolo to dievča, čo Róbertovi počarilo. Zrazu sa až tak na ňu nehneval.
Nemal ju rád, ale nemohol sa na ňu hnevať a neznášať ju.
Bola prekrásna. Nepatrila do lesa, ale bola nezvyčajne krásna.
Môže niekto nenávidieť toľkú krásu?
Nie. Taká veľká krása si žiada len obdiv a lásku.
A ak nie zrovna lásku, tak stačí aj obdiv.