Skvelý tím- Záhada Bratislavského hradu

Klub

Bolo pekné počasie a v parku na lavičke sedeli Leon a Vika. Leon začal diskusiu:

,,Takže koho do klubu? Skúsme nejaké dievča, tých je menej."

,,Ako myslíš, ale Ivanu neberieme, lebo je tichá."

Ivana bola ich spolužiačka, nikto sa s ňou nebavil, jedine sem tam a aj to s otázkami na ktoré sa dá odpovedať áno alebo nie.

Leon pokračoval: ,,Dobre, zostávajú tri a to sú Denisa, Sofia a Michaela."

,,Ani Michaelu neberieme," ozvala sa hneď potom Vika.

Michaela, taktiež bola jej spolužiačka. Vika ju nie že nemala rada, ale priam neznášala. Vždy sa k nej správala hrubo a nikdy sa nezhodli.

Leon sa len spýtal: ,,Prečo?"

,,Lebo."

,,Každé vylúčenie musí mať odôvodnenie."

,,Dobre teda, keď to musí byť, proste ju nemám rada. Spokojný?"

,,Áno a Denisu neberieme tiež."

Denisa bola u nich v triede. Vika ju mala rada ako kamarátku, ale Leon s ňou očividne nejaké problémy mal. Myslel si, že je až príliš namyslená a že dokáže všetko čo sa jej za chce."

,,Prečo?" opýtala sa Vika ako keby z pomsty.

,,Lebo je stále namyslené a myslí si, že dokáže všetko čo len chce."

,,Dobre zostáva Sofia"

,,Je "miláčikom učiteľov" a vychvaľuje sa tým" zvolali obaja naraz.

Po chvíľke smiechu, Leon pokračoval: ,,Dobre zostávajú 9 chalani, keď nepočítame mňa, takže pokračujeme ?"

,,Nejako mi vyschlo v krku, neideme si niečo kúpiť?" odpovedala Vika.

,,Ja nemám za čo, ale ty môžeš, ak máš peniaze," povedal Leon a usmial sa na ňu.

,,Poď so mnou, kúpim ti niečo na pitie. Aspoň ti splatím dlh, keď si mi v lete kúpil nanuk," povedala Vika s úsmevom na tvári.

Vstali z lavičky a išli k najbližšiemu k obchodu a počkali si v rade asi s 15 ľuďmi. Keď pred nimi bola už len rodinka s 2 deťmi Vika sa opýtala Leona: ,,Ozaj, čo chceš na pitie?" Leon chvíľu porozmýšľal a potom odpovedal: ,,Ľadový citrónový čaj." Akurát prišli k radu a Vika si vypýtala 2 ľadové citrónové čaje a zaplatila za ne. ,,Nech sa páči" povedala a podala čaj Leonovi. Začali sa zhovárať o možných chalanoch čo boli: Viktor, Marcel, Martin, Jano, Andrej, Jakub, Denis, Ivan a Michal. Pri tom si popíjali z čaju.

,,Jano chce odísť zo školy a študovať v zahraničí, čiže on nie" začal Leon. ,,Andrej taktiež nie, lebo je to bitkár a zbil by každého koho by uvidel" pokračovala Vika.

Jano a Andrej sú bratia. Andrej bitkár, Jano bifľoš. Obidvaja by nič nepriniesli v klube.

Vika pokračovala: ,,Marcela neberieme tiež, je predsa lakomý."

Marcel je lakomý, určite by sa o informácie, ktoré zistil nepodelil. Nechal by si ich pre seba a potom by sa vychvaľoval, že to vyriešil sám.

,,Dobre a Martin, jeho brat, by mu to povedal a vynadal by nám pred celou triedou, že prečo sme ho tam nebrali."

Martin je jednoducho žalobaba pre svojho brata. Všetko zlé čo začuje na brata, mu ide povedať a aj kto to povedal a po škole si to s ním Marcel vybaví.

,,A čo Jakub lenivec? Je taký lenivý, že niekedy len tak nepríde do školy, toho neberieme určite."

Jakuba všetci prezývali Jakub lenivec. Bol taký lenivý, že niekedy neprišiel do školy a sfalšoval si ospravedlnenku. Nikdy sa nenaučil ani si nepísal úlohy. Proste lenivec.

,,Denis taktiež nie, lebo jednoducho je zlý."

Denis je zlý. Ničil by len dôkazy, aby to mali ťažšie.

,,Michal sa nevie sám o seba postarať, čiže toho neberieme."

Vika sa pozrela na hodiny a dopovedala: ,,Ach nie, už 17 hodín a ja som rodičom nenapísala kedy prídem, už musím ísť." Ale Leon ju zastavil slovami: ,,Hej a čo s klubom?" Vike odpoveď netrvala dlho: ,,Môžme si predsa zavolať či nie? Čísla na seba máme už dávno. Tak čau," povedala Vika a Leon jej odzdravil.

Vika sa rozutekala domov a vtom to zbadala. Uvidela auto svojich rodičov. Rýchlo sa otočila a bežala k najbližšiemu prechodu. Poznala skratku o ktorej nikto nevedel, ani jej rodičia ani brat, proste nikto. Na prechode "chytila" zelenú a utekala na druhú stranu. Utekala cez skratku tak rýchlo ako ešte nikdy nebežala. Keď prišla k paneláku, zobrala kľúče a vydýchla sa. Som tu prvá. Vyšla na 8. poschodie a otvorila dvere. Najprv sa vyzula a potom sa vyzliekla. Išla do kuchyni, schytila papierik a zahodila ho do koša. Umyla si ruky a utekala sa prezliecť, no vtom začula nešťastný zvuk a ten zvuk bol odomykanie dverí. Ešte viac zrýchlila. Keď si šaty vyzliekla, hodila ich len tak do izby a obliekla si svoje denné oblečenie. Sadla si na gauč a rýchlo zapla TV. Keď otvorili dvere, išla ich pozdraviť a aj sa im pochválila jednotkou z biológie. Potom vypla TV, lebo tam nič nešlo a zavrela sa v izbe. Chcela zavolať Leonovi, ale nebola si istá, či už je doma. Skúsila vytočiť jeho číslo, no nič. Už to chcela položiť, keď jej Leon, telefonát zdvihol. Z telefónu sa ozval hlas: ,,Počkáš ešte chvíľu? Musím sa prezliecť. Potom ti zavolám," povedal a položil telefón. Zatiaľ ako čakala na Leonov telefonát išla na WC. Telefón si nechala na stole v izbe v nádeji, že Leon ešte nezavolá. Keď sa vrátila, tak zistila, že jej Leon ešte nezavolal. Ako čakala, rozmýšľala, že kde budú mať základňu klubu a tak, ale to sa asi vyrieši. Vtom začula zvoniť telefón a bez váhania to zdvihla:

Leon začal hovoriť ako prvý: ,,Takže zostali Ivan a Viktor. Vyriešil som to a viem ako budeme vedieť, že ktorého máme brať."

,,No tak, hovor. Už ma dlhšie nenapínaj," súrne hovorila Vika.

,,Dobre. Pripravil som si 3 otázky o ich povahe. Ja viem dobre Ivanovu povahu a ty zase Viktorovu. Takže 1. otázka je, že či sa vedia o seba postarať. Ivan áno a čo Viktor?"

,,Aj on."

,,2. otázka je, že či sú spoľahlivý a priateľský. Ivan oboje a Viktor?"

,,Taktiež."

Vike to pripadalo zbytočné. Vždy sa zhodli a zostávala posledná otázka.

,,Aké majú vysvedčenie? Ivan máva 2 a 3."

Vike sa rozžiarila iskrička nádeje, že to nebolo zbytočné a povedala: ,,Viktor mal najhoršie jednu 2 a potom 1, ale tie dvojky len na 1. polroku."

,,Takže berieme Viktora a koľko má vlastne rokov?"

,,Tento rok bude mať 15, tak ako my."

,,A aké logo bude mať náš tím, a ako sa budeme volať, a kde bude naša základňa?" vychrlil zo seba Leon.

,,Čo tak skvelý tím? Link na logo ti pošlem e-mailom."

,,Dobre, súhlasím. Už to mám na e-maily?"

,,Áno."

Po chvíli sa Leon zase ozval: ,,Perfektné logo, ale kde bude naša základňa?"

Vtom si to Vika uvedomila. Keď prechádzala tajnou skratkou, vždy uvidela schátranú chatu. Ale mala zveriť tajomstvo? A nakoniec sa predsa odhodlala.

Vika: ,,Poznám takú skratku o ktorej nikto nevie, len ja. Je tam schátraná chatka a s trochou úprav, by to mohla byť naša základňa. Zajtra ti to môžem ukázať."

Leon: ,,Dobre čau, už musím."

Takže ďalší diel, dúfam, že sa vám páčil. A logo toho klubu je na úvodnej fotografii.     Ďakujem za všetky vote, ktoré boli na minulej kapitoly a aj tie, ktoré budú tu. To je asi všetko. :)