Skvelý tím- Záhada Bratislavského hradu

Argumenty proti dôkazom

Keď tam prišiel Leon, tak povedal: ,,Tie dôkazy máme. A zlodeji sú Timo a Martin."
,,Nie, pochop, že nemáš pravdu," ohradila sa Vika, rukami odstrčila policajtov a rozutekala sa k hradu. Dvere boli otvorené. Vstúpila a hľadala Tima. Bol vo svojej izbe.
,,Potrebujem sa vás niečo rýchlo opýtať," neplytvala Vika časom.
,,Prečo rýchlo?" čudoval sa Timo.
,,Leon si zobral do ruky, že jeden z tých zlodejov ste vy a teraz ukazuje polícii dôkazy. Asi."
,,No tak na čo čakáme? Pýtaj sa."
,,Dotkli ste sa niečoho a nechal na mieste, kde majú vstup povolený všetci?"
,,Áno. Bolo to asi len pred týždňom. Jedol som jogurt, ale bol čudný, tak som nechal na stole a išiel som sa napiť. Inokedy raňajkujem doma, ale vtedy som nestíhal."
,,Paráda. Ďakujem," potešila sa Vika.
Vika vyšla z izby a utekala pred hrad kde stáli policajti a Leon. V mysli si hovorila, že ešte musí poobzerať Dušanovu izbu a porozprávať sa s Martinom, ale na to teraz nie je čas. Vika bola z behu tak vyčerpaná, že povedala iba: ,,Podajte... lupu."
Ledva poobzerala odtlačky prstov v sklade hradu a uvidela to. Boli tam biele bodky. Podala lupu ostatným a povedala: ,,Zoberte tie biele bodky a zjedzte ich," a ako to povedala odlepila pásku a zjedla taktiež jednu. Policajti potom povedaIi:
,,Veľmi to necítiť, ale je tam cítiť pokazený jogurt." Vika s nimi taktiež súhlasila.
Leon sa však opýtal: ,,Ale čo to má spoločné s prípadom?"
,,Pýtala som sa Tima a povedal, že raz jedol jogurt v práci a nechal ho na stole, lebo bol zlý. Zlodej pravdepodobne musel odtlačiť Timove odtlačky prstov z toho jogurtu."
Policajti sa pozreli na Leona nie veľmi príjemným pohľadom a od im ako tak povedal:
,,No viete... ja... každý sa raz pomýli..."
Vika neváhala a pomaly cúvala k hradu. Vošla do hradu a zaklopala na Martinove dvere. Martin jej otvoril.
Vika sa hneď spýtala: ,,Potrebujem sa vás niečo opýtať. Len jednu otázku."
Martin trošku pouvažoval, ale nakoniec povedal:
,,Dobre, teda."
Vika: ,,Akú prácu robíte? Myslím tu v hrade."
,,No. Ja zisťujem a objavujem tajné chodby v hrade. Pomáham si knihami, internetom a tak..."
,,Ďakujem."
Vika vyšla z izby a zaklopala na Dušanove dvere. Dušan neváhal a otvoril jej. Vika vošla do izby bez pozdravenia. Niečo zazrela a urobila fotku ako dôkaz. Vyšla z izby a išla za Samom. Narazila do neho a hneď sa ho opýtala:
,,Máte tu nejakého Emila?"
Samo jej bleskovo odpovedal: ,,Áno, dvoch. A vždy si myslím, že sú tu traja."
Vika vyšla z hradu a Leona odtiahla od policajtov, ktorý mu nadávali, že ich pripravil o toľko času. Išli na autobus a naspäť domov. Tam sa začali rozprávať. Diskusiu začal Leon:
,,Ale ako? Prečo? Nechápem tomu."
,,Zlodej sa nás pokúsil nachytať," odpovedala mu Vika jednoducho
,,Tí zlodeji nebudú až takí hlúpi."
,,Veru hej. Ale niečo ti musím ukázať. Keď som sa išla prechádzať okolo paneláku, tak som si sadla na lavičku a preložila nohy. Z topánky mi spadol papierik a bolo na ňom meno Emil. Samo mi povedal, že si myslí, že v hrade pracujú traja, ale pracujú tam iba dvaja. Vždy sa pomýli. Zlodej to chcel využiť. A mám tu fotku, vidíš tie žlté papieriky v Dušanovej izbe? Tie použil na napísanie falošného mena."
,,No jasné, preto bol Dušan zmätený, že vieme jeho meno. Toho som musel počuť, keď som "utiekol" z domu. To on bol kto sa vkradol a ten druhý..."
,,Nemohol byť Martin," nenechala ho Vika dohovoriť.
,,Prečo?"
,,Nevie čítať a tají to len kvôli svojej práci, čiže to musel byť niekto iný, ale kto?"
,,Asi viem ako zistiť, kto sú tí zlodeji."
,,No ako?"
,,Asi to je hlúposť. Ale, že by polícia akože zatkla Tima a Martina. Praví zlodeji by sa zišli, aby to oslávili, že ich nechytili, ale je to zlý nápad, že?"
,,Ja neviem. Treba nám dôkazy a nie nejakú náhodu."
,,,Máš pravdu. Koľko je vlastne hodín?"
,,Už aj deväť hodín. Poďme sa navečerať a potom spať."
,,Dobre."

V utorok 7:30

Vika a Leon sa naraňajkovali a obliekli sa. Pripravili sa na hodiny a sadli za lavicou. Za chvíľu prišla aj ich učiteľka. Hneď im aj oznámila písomky z biológie. Obidvaja mali jednotky.

Po vyučovaní

,,Tak čo? Si rád, že som ti povedala, aby si sa radšej naučil?" spýtala sa Vika Leona.
,,Hej to hej. Poďme do nejakej reštaurácie na obed, teda ak ti to nevadí. Že ti to nevadí?"
,,Nie, samozrejme, že mi to nevadí."
No v tom Vike zavolal Viktor a mal príjemnú správu. Vika neváhala, zdvihla to a počula Viktora:

,,Ten dvojitý kód bol na prijímačkách na gymnáziá v roku 2000. Rieši sa tak, že čísla premeníš na písmena pomocou číselnej abecedy bez písmena CH a máš začiatočné a konečné písmeno daného čísla. A máš kód. Akurát neviem kto tam bol, majú to zabezpečené kvôli ochrane údajov."
Vika mu odpovedala: ,,Dosť si nám pomohol a zatiaľ sa maj."

Leon sa ešte Viky spýtal, že čo sa stalo, ale ona mu odpovedala, že si to porozprávajú v autobuse. Nastúpili do autobusu a tam sa rozprávali o šifre. Zistili, že odpoveď by mal poznať každý kto má 30 rokov, lebo na internete tak staré prijímačky nebudú. Odviezli sa do tej istej reštaurácie ako kedysi predtým. Obidvom išlo na chuť niečo sladké. Tak si obidvaja dali po troch palacinkách s džemom a šľahačkou. Keď dojedli, prišiel za nimi čašník a povedal: ,,Bude to stáť 14€."

Vika mu podala peniaze a povedala: ,,Nech sa páči."
Už sa zdvihli a chceli odísť, ale čašník ich zadržal slovami:
,,Vy ste Vika a Leon ?"
,,Áno. Prečo?" prekvapene sa spýtala Vika.
,,Minule, keď ste tu boli, vás hľadal jeden muž. Hovoril, že je to naliehavé a že mu máme ihneď oznámiť, keď sa tu objavíte. Máte čas?"
,,Áno máme čas."
,,Dobre teda. Poďte za mnou."
Vika a Leon kráčali za čašníkom cez kuchyňu do menšej miestnosti. Vyzerala ako pracovňa. Bol tam stôl, stolička na ktorej sedela osoba.
,,Nechám vás tu osamote. A tá osoba sa potom volá Dávid."
Dávid sa ich hneď spýtal: ,,Ste to vy? Vika a Leon? Skvelý tím?"
Tentokrát začal rozprávať Leon, lebo Viku nejako chytila nervozita:
,,Áno sme. Môžeme prejsť k veci ?"
,,Áno, samozrejme. Viete, sledujem jedného zlodeja, cez celú Európu. Vždy udrie v jednom štáte, v jednom meste ukradne najvzácnejšiu vec. A potom pokračuje do ďalšieho mesta v inom štáte a potom do ďalšieho štátu a tak ďalej. Myslím si, že ten zlodej ukradol práve ten obraz a poklad. Niečo plánuje. A preto som si vás sem zavolal. Musíme sa spojiť, aby sme ho chytili. Takže, pomôžete mi ?"
,,Áno. Samozrejme. Na začiatok vám môžem ukázať môj zápisník, kde som si zapisoval informácie."
,,Dobre."
Leon podal Dávidovi svoj zápisník a Dávid si ho pozrel:

Výsluch Sama:

- poklad a obraz je chránený tromi dvermi a štvrtými zakódovanými
- zamestnanci majú 8 kľúčov
- ak dá niekto do zámky nesprávny kľúč, zapne sa alarm
- kód povedal iba trom ľuďom (Dušanovi, Martovi, Timovi) a sľúbili, že si kód nezapíšu
- pomôcka ku kódu zo skrinky zo Samovho vrecka nohavíc =dvojitý kód =16-20, 19-13, 15-13, 4-20
- spí v hrade

Výsluch Dušana:

- zmätený pri vyslovení jeho mena
- papierik mena Emil, presne taký istý aký v hrade

Výsluch Martina:

-klamal, že vie čítať
- v hrade zisťuje tajné miestnosti a pomáha si knihami
- povedal, že má najlepší sluch a Timo to potvrdil, nič nepočul

Výsluch Tima:

- zobudil sa o 7:00
- o 7:30 išiel na kontrolu, vtedy si všimol otvorené dvere
- nechal na stole pokazený jogurt so svojimi odtlačkami prstov

Miestnosť hradu:

-  odtlačky prstov - vnútri biele bodky - pravdepodobne od jogurtu
- múdri zlodeji

Fotografie:

- Dušanova izba - žlté papieriky - kód na stene (Leon a Vika si ho predtým nevšimli)

Po veľmi, veľmi, veľmi dlhom čase je tu ďalšia časť. Viem dlho to trvá, ale aj tak každý vote poteší. :)