Skvelý tím- Záhada Bratislavského hradu

Žeby únos ?

Vika sa rozplakala. Myslela si, že to bol len žart, ale pravdepodobne nie. Prečo? Prečo Leon? Ale počkať, Leon musel nastražiť tú pascu s páskou, musela by byť už strhnutá, keby ho niekto uniesol. Ale v byte nie je. Tak museli ísť cez okno a teraz môžu byť kdekoľvek.
Vika sa rozhodla, že pôjde do parku v určenom času, ale bez peňazí. Bol obed, už sa chytala ísť do kuchyne, ale vtom jej niečo zozadu narazilo do hlavy. Bolo to lietadielko a navrchu bolo napísané:
Pre Viku

Vika lietadielko otvorila a bol tam oznam:

Príď do parku v určený v čas.
Teda ak chceš svojho kamoša ešte vidieť.
Uniesli sme ho oknom.
Ale na to si už sama prišla.
Nezabudni peniaze!!!

Únoscovia

Vika uvidela ďalšie lietadielko, ale videla, že na okno nedoletí. Rozbehla sa k oknu a lietadielko chytila. Pozrela sa von, ale nikto tam nebol. Lietadielko otvorila a uvidela list:

Som nažive a v poriadku.
Nenos peniaze, dostanem sa nejako odtiaľto.
Keď sa to dalo zanechával som ti stopy.
Išli sme peši.
Miesto kde som, nebude ďaleko.

Leon

Vika si všimla niečo podozrivé. Na liste únoscu a na liste Leona bolo rovnaké písmo. A v tom jej to doplo.
Leon!! Keď ťa chytím, tak ťa zaškrtím.
Škvŕkalo jej v bruchu. Hladná predsa nemohla ísť, navyše už bolo niečo po dvanástej. Uvarila si polievku vo "vrecku" a zjedla ju.
Druhé jedlo si tiež zohriala, zjedla a išla sa obliecť. Zišla dole po schodoch, lebo sa jej na výťah nechcelo čakať. Išla pod okno, ktoré zavrela, keď išla preč. Našla tam malú šípku z cukríkov a pod tým vyryté do zemi P.L.. Po chvíľke pochopila, že má poslať lietadielko v smere šípky a tak aj urobila. Leonovi napísala:

Ty jeden, keď ťa dostanem tak si ma nepraj.
Takto robiť 1. apríla?
Pekný vtip s tým únosom.
A ja som sa o teba tak bála.
Neviem kde si, tak sa stretneme na dohodnutom mieste v určený čas.

Vika

Síce bolo len niečo málo pred jednou hodinou poobede, Vika si aj tak pre istotu už bola pozrieť autobus.

16:25

Vika zatvorila a zamkla dvere od bytu. Odviezla sa výťahom dole a čakala na autobus. Onedlho prišiel a Vika si kúpila lístok. Sadla si a čakala. Počúvať hudbu a čítať nemohla, lebo by mohla prešvihnúť zastávku. Tak ju čakala 20 minútová nuda. Čas sa vliekol ako slimák, ale nakoniec sa Vika na zastávku dostala. Podišla k najbližšej lavičke a tam čakala na Leona. Park bol prázdny. Možno nikto nemá čas. Vika pozrela na hodinky. 16:58. Vika uvidela Leona a ako sa k nej priblížil, Vika otvorila ústa a začala naňho kričať:
,,Ako si mohol ty jeden, vieš...!!"
Leon jej ústa zapchal rukou a povedal:
,,Najprv som sa chcel schovať pod postel, ale potom ma napadlo vyliezť oknom. Ale toto teraz nie je dôležité."
,,Akože čo? Toto že nie je dôležité?" povedala Vika, keď odtiahla Leonovu ruku zo svojich úst.
,,Prosím počúvaj čo sa stalo. Je tam dôležitá informácia.
,,No dobre. Toto vyriešime potom."
Sadli si na lavičku a Leon začal rozprávať

Leon sám v byte

Pod tú postel sa predsa len neschovám, radšej vyleziem oknom.
Liezol po balkónoch a mal veľké šťastie. Majitelia balkónov po ktorých liezol, asi neboli doma. Konečne sa ocitol na pevnej zemi. Zobral cukríky a nasypal ich na zem v tvare šípky a potom zobral paličku. Vyryl do zeme skratku P.L.. A utekal sa schovať. Už, už chcel zahnúť, ale vtom začul tichý šepot. Zastal a započúval sa do rozhovoru dvoch neznámych osôb:
Osoba A: ,,Museli sme im klamať, inak by nás odhalili."
Osoba B: ,,Áno, ale majú odtlačky prstov, sledoval som ich cez kukátko."
Osoba A: ,,Ale ako?"
Osoba B: ,,Ten prášok s cukríkmi a na papieri. Tam sú naše odtlačky."
Osoba A: ,,Aha to. Neboj sa. Aj to som zariadil.
Osoba B: ,,Ale čo ak to nepomôže?"
Osoba A: ,,Tak sa im dnes o polnoci vkradneme do bytu a zoberieme odtlačky."
Osoba B: ,,Dobrý nápad. Istota je istota. Ale ako sa dostaneme do ich bytu?"
Osoba A: ,,Predsa akože univerzálnym kľúčom. Tá spinka robí svoje."
Osoba B: ,,Dobre. Tak o polnoci."
Leona striaslo, ale nemohol o tom dlho rozmýšľať. Lebo doňho narazilo Vikine lietadielko. Otvoril a prečítal si správu. Ako dočítal, pozrel sa na hodinky. 13:30. Nasadol na najbližší autobus a išiel sa najesť do reštaurácie, lebo už od hladu skoro nevidel. Našťastie si zobral peňaženku. Z reštaurácie išiel autobusom do parku a prišiel tam presne na čas. 17:00. Na lavičke uvidel sedieť Viku.

,,To je všetko," povedal Leon, keď dorozprával.
,,K tej záhade to všetko pekne zapadá," odpovedala mu Vika.
,,Áno. Ja viem, že jedna osoba nám klamala. Martin. A tá druhá, bude mať pravdepodobne odtlačky."
,,A čo tie odtlačky, keď nám ich zoberú?" spýtala sa Vika Leona.
,,Porovnáme ich ešte dnes a pripravíme na nich takú menšiu pascu. Je predsa 1. apríla. Nakoniec sa akože uniesť bol dobrý nápad."
,,To veru hej."
,,Niečo ma napadlo, ale potrebujem jednu podstatnú vec."
,,Akú?"
,,Nehovorili kedy sa vrátia?"
,,Ako som utekal začul som, že ešte pôjdeme..., ktorý skončí... neskoro...."
,,Nie, nebudeme to riskovať. Ale najhoršie na tom je, že zajtra nám začína súkromná škola a príde polícia."
,,Do kelu. Čo teraz?"
,,Ja neviem."
,,Počkať. Teraz mi to je jasné. Poď musíme byť čo najrýchlejšie v byte."
Vika zbadala autobus ako prvá. Išiel k zastávke a boli od nej pár metrov. Rozbehli sa k zastávke. Nastúpili do autobusu, kúpili si lístky a sadli si. Čas im utiekol rýchlo a za  chvíľu boli pri byte. Vošli do bytu a Leon vybral odtlačky a lupu. Martinove odtlačky... nič. Dušanove odtlačky... nič. Timove odtlačky... áno.
,,Paráda máme to!" skríkol Leon.
,,Ale mne sa to nezdá."
,,Máme dôkazy. Čo by si ešte chcela," oboril sa na ňu Leon.
,,Dušan sa zobudil pred prechádzkou Tima. To sa mi nezdá."
,,Toto sú dôkazy. Prípad vyriešený a ešte tá pasca.
,,Idem sa ešte poprechádzať," povedala Vika a nechala Leona Leonom.
Leon nenamietal a povedal: ,,

Dobre. Ja zatiaľ vymyslím pascu."
Vika si zobrala so sebou telefón a obula sa. Zišla dole po schodoch a von z bytu.
Dám si len jedno koliesko okolo paneláku. Zobrala telefón a zavolala Viktorovi.
Potrebovala sa ho na niečo spýtať, čo by očistilo meno Tima a zabránilo strápneniu Leona. Chcela sa ho spýtať na dvojitý kód a na tajné chodby. Dvojitý kód mohol byť niekde verejne umiestnený v inom slede a s inými číslami.

Ďalšia časť, konečne. Prepáčte, že dlhšiu dobu nebola. A ani neviete čo sa stalo. Také pekné číslo slov v tomto príbehu bez poznámky. Je to rovných 1000 slov. A keď sa vám časť páčila, nezabudnite dať vote.