Skvelý tím- Záhada Bratislavského hradu

Rýchle obvinenie

Vika vytočila Viktorove číslo, telefón zvonil a zvonil. Viktor nezdvíhal. Sadla si na lavičku pri paneláku a preložila si nohy. Niečo jej spadlo z topánky. Zodvihla žltý papierik a na ňom bolo napísané meno Emil. Ten papierik bol totožný ako na dverách v hrade. To by vysvetľovalo všetko, ale jedna vec jej nešla do hlavy. Vtom jej zazvonil telefón. Bol to Viktor. Vika to zdvihla a z telefónu sa ozval Viktorov hlas:
,,Čau, ešte som jedol. Čo si chcela?"
,,Pomôcť. Mohol by si zbehnúť do našej základne? Mám jednu teóriu."
,,Jasné. Hneď som tam. Potom ti zavolám."
,,Dobre."
Viktor to položil.

O chvíľu

Vike zazvonil telefón. Viktor už musel byť na základni. Vika to zdvihla a hneď počula Viktora:
,,Dobre, som tu."
,,Pozri, či sú nejaké tajné prechody medzi izbami v Bratislavskom hrade. A ešte túto dvojitú šifru, ktorú ti potom pošlem SMS-kou. Kde bola uvedená, ako sa rieši a kto tam vtedy bol, ak sa to bude dať.
,,Počkaj chvíľu. Niektoré tajné chodby sa ešte ani neobjavili. Dvojitú šifru ti pozriem potom."
,,Ďakujem to je všetko. Celkom dosť si mi pomohol."
,,Čau."
Vika už radšej išla do paneláku.

Leon v byte

Vymyslieť tú pascu je až veľmi jednoduché.
Zobral sieťku a priviazal k nej motúzik. Na strope uvidel taký háčik. Motúzik cez to pretiahol a položil na stôl. Na motúzik dal odtlačky a kamene. Pre istotu tam napísal: Zajtra preskúmať. Leon mal chvíľku voľného času a rozhodol sa, že si zapne televízor. Ale nešlo mu to. Skúšal to znova a znova, ale nič. Pozrel na baterky a uvidel tam papierik. A ešte aj zalepený diaľkový ovládač. Odlepil ho. Myslel si, že Vika by už mala byť v byte, ale stále tu nie je. Leon sa rozhodol ísť za ňou. Ešte len zavrie okno. Ale vtom začul štrnganie kľúčov. Dvere sa otvorili a uvidel Viku. Vika si poobzerala pascu a povedala:
,,Je múdro vymyslená."
,,Ďakujem."
,,Zajtra už začína súkromná škola, že?" opýtala sa Vika.
,,Nanešťastie, nie."
,,Ale prečo je to nanešťastie?"
,,Lebo to je 1. apríl," povedal Leon a zasmial sa.
,,A aké hodiny máme a koľko?"
,,Myslím si, že 6. A máme matematiku, anglický jazyk, slovenský jazyk, telesnú výchovu, biológia a to je asi všetko. Čiže ich máme iba 5, som sa pomýlil.
,,Dobre a kde vlastne sme?"
,,A kde sa asi učí súkromne?" ironicky jej odpovedal Leon
,,U nás? V byte? Akože fakt?"
,,Áno, áno a áno."
,,A ešte niečo?"
,,No?"
,,Budeme pokračovať, tam kde sme v našej škole skončili?"
,,Áno."
Leon si sadol a zapol TV. No Vika mu diaľkový ovládač rýchlo zobrala, vypla TV a povedala:
Vika: ,,Mali sme úlohu z matiky a učivo z biológií."
Leon: ,,Keď to musí byť" povedal a zhnusene zamrnčal.
Z matematiky mali úlohu zostrojiť kružnicu, čiže tam musel byť zápis, náčrt, postup konštrukcie a rysovanie.A museli tam narysovať dotyčnicu. Z biológie boli trochu pozadu voči ostatným triedam. Preberali iba treťohory a štvrtohory a nabudúce mali opakovať na písomku.
Leon mal geometriu raz dva, ale biológia sa mu už učila ťažšie.
Vika urobila geometriu na desiaty pokus a biológiu sa naučila ľahko. Vyšli z izby a narazili do seba. Obidvaja si pošúchali hlavu a išli sa napiť. Viku niečo napadlo:
,,Čo ak budeme písať už zajtra?"
,,Prečo by sme mali?"
,,Lebo sme pozadu s učivom."
,,A z čoho by sme to mali písať?"
,,Z celej kapitoly, však vieš prahory, starohory, prvohory atď.
,,No dúfam, že to nejako zvládnem."
Išli do svojich izieb začali si opakovať na písomku. Vike to trvalo asi pol hodinku, ale Leonovi viac ako hodinu. Ale zato to aspoň vedel. Už bolo dosť hodín. Navečerali sa a zapli TV. Išiel tam skvelý film, ale bol prerušovaný asi piatimi reklamami. Keď skončil bolo 23:03. Umyli si zuby a išli spať. Leon a Vika si pripravili na telefónoch fotoaparát a dali si ich vedľa postele. Na zlodejov boli pripravení, ale pre istotu si nastavili budíky na 23:58. Vika ešte poslala Viktorovi tú dvojitú šifru.

23:58

Vika a Leon už boli hore, ale kvôli zlodejom sa museli tváriť, že spia. Už to počujú, štrnganie spinky v kľúčovej dierke. Dvere sa odomkli a otvorili. Zlodeji sa zakrádali k odtlačkom a prečítali si papierik. Obidvom sa v očiach rozžiarila iskrička nádeje. Odložili kameň a bum, sieť na nich spadla. Vika a Leon rýchlo zobrali telefóny a odfotografovali ich. Nevedeli, či to stihli, lebo zlodeji utekali už preč. Radšej sa vyspali, aby ráno vládali.

2. apríl 7:30

Vika a Leon vstali, naraňajkovali sa a išli sa prezliecť. Pripravili si veci, doniesli stoličky a ako lavicu použili stôl v obývačke.Po ruke bol aj stolík pre učiteľa a stolička k nemu. Akurát na čas, už bolo 8:00. Prišla ich učiteľka s učebnicou matematiky. Vika a Leon sa postavili. Potom si sadli a učiteľka sa najprv predstavila:
Učiteľka: ,,Ja som vaša súkromná učiteľka. Volám sa Katarína, ale môžete ma volať aj Katka."
Vika a Leon sa tiež predstavili.

Po vyučovaní

,,Je celkom dobrá. Čo si myslíš ty?" opýtala sa Vika Leona
,,Je celkom fajn. V pohode."
Vika a Leon sa išli naobedovať a potom si porobili úlohy a naučili sa.

Neskôr

Vika potrebovala Leona nejako zastaviť, aby neišiel do hradu a rýchlo neobvinil Tima a Martina.
Jasné, tá fotka. A keď to nevyjde, tak ho skúsim hypnotizovať. Možno to vyjde. Uvidí sa.
Vika chytila Leona pred dverami, kde bol pripravený na odchod a zastavila ho:
,,Ešte nechoď."
,,Prečo? Čím skôr, tým lepšie," čudoval sa Leon.
,,Musíme si pozrieť tú fotku."
,,Dobre. Keď to k niečomu pomôže."
Usadili sa na posteľ a zapli si telefóny. Nanešťastie uvideli len rozmazané fotografie, ale Vika si všimla, že jedna tvár vyzerá ako Dušanova.
Vika si teda povedala, že je čas na pozmenený plán B a povedala:
,,Tak nič. Ja sa asi idem vyspať. Ľahnem si na túto pohodlnú postel. Pod hlavu si dám mäkký vankúšik a zaspím."
Leon ju chcel zastaviť slovami: ,,Vika prestaň, lebo ja...," ale nedokázal to, lebo za chvíľku ležal na posteli a tvrdo spal. Vika neváhala a rýchlo sa obliekla, zobrala kľúče a potichu zatvorila. Vyšla z paneláku a počkala si na autobusovej zastávke na autobus. Za chvíľu jej prišiel. Odviezla sa k hradu a uvidela tam políciu.
Ach nie, dneska mali prísť.
Prišla k hradu, už bola pri dverách, už je skoro tam. Potom, ale narazila, pozrela hore a uvidela policajta. Postavila sa a chcela niečo povedať, ale policajt ju predbehol:
,,Čo tu robíš? Toto nie je ihrisko pre deti. Choď sa hrať niekde inde!" zrúkol na ňu.
,,Ale ja som z agentúry a riešime túto záhadu," nedala sa odbiť Vika, čo bola trochu chyba.
,,Čiže ste zničili všetky dôkazy?! Paráda!"
,,Ale, ale..."
,,Buď ticho, už si spôsobila dosť problémov."
Za Vikou ale už bežal Leon a vedela, že z toho nebude nič dobrého.
Keď došiel tak povedal: ,,Ale my už vieme kto sú tí zlodeji."
,,Vážne?! A čo dôkazy?" začudovane sa spýtal policajt.
,,Tie máme. A tí zlodeji sú Timo a Martin."

Tak ďalšia časť. Viem, že to napínam, ale je to tak viac dobrodružné. Takže, ak sa vám časť páčila dajte vote. Asi nebudem dlhšie písať kapitoly a to asi týždeň, dva.