Kapitola 3

134 9 2
                                    

V noci sa mi sníval sen. Bol zvláštny a zároveň aktuálny. Blúdila som po lese a hľadala rôzne materiály, z ktorých som si vyrábala rôzne veci. Tento sen mi prišiel veľmi poučný. Myslím pre mňa v tejto situácii. Vstala som a prešla som pár krokov k blízkemu potoku. Voda bola krásna číra, obmývala kamene obrastené machom. Do dlaní som si nabrala trochu vody a opláchla si tvár, aby ma prebralo. Vrátila som sa do kríkov a zbalila som si deku. Rozhodla som sa, že sa vydám do hlbšieho lesa, pozbieram rôzne somariny čo nájdem a niečo z nich zostrojím. Vlastne... tak, ako to bolo v mojom sne. Túlala som sa asi hodinu a poviem vám, ten bordel čo tam ľudia nechali... no mala som plné ruky práce, aby som tie veci uniesla. Samozrejme, nebrala som úplne všetko. Ale nejaké to lano, stratený nôž či akási maskovacia plachta na auto by sa hodiť mohli. Dokonca som našla aj celý balík plastových pohárikov. Aj tie sa budú hodiť. Putovala som celý deň a verte, že sa tých vecí nazbieralo. Keď sa však začínalo stmievať, rozhodla som sa, že si nájdem nejaký nový úkryt. Niečo lepšie a bezpečnejšie. V noci, keď okolo vás prebehne zajac - nieje to ten najpríjemnejší pocit. V tme som dokonca ani nevidela, či je to zajac alebo iné, o niečo nebezpečnejšie zviera. Po dosť dlhom hľadaní, keď so takmer nič nevidela, našla som strom. Áno, stromov je v lese veľa, veď preto sa to volá les, ale tento strom bol dutý. Bol to obrovský dutý strom. Pravdepodobne dub, našla som pod ním žalude. Po stromoch som lozila už odmalička, takže problém dostať sa dnu nebol. Najprv som len nakukla. Keď som bola presvedčená o tom, že je to dokonalý úkryt, zliezla som dolu a dnu som vhodila najprv plachtu. Tú, ktorú som našla vonku. Bola z príjemného materiálu a keďže bola dosť hrubá, poskytla mi akýsi pocit mäkkosti. Po nociach strávených na tvrdej zemi som takmer skákala od radosti. Vyliezla som von zo stromu a dnu som vhodila aj ostatné veci. Predtým, ako som sa uložila na spánok, v rýchlosti som si nazbierala lesné ovocie, ktoré rástlo na neďalekom kríku. Bola už úplna tma, a tak som sa rozhodla, že sa vrátim späť do stromu. vošla som dnu, zjedla som pár lesných malín a uložila sa na spánok. Prikryla som sa mojou zelenou dekou a bola som milo prekvapená, koľko mám v strome miesta. Bolo mi tam pohodlne, no z nejakého dôvodu som nemohla zaspať. Ako som tak ležala zo zavretými očami, premýšľala som nad jedným: Z domu som ušla so zámerom, že sa dostanem niekde ďaleko do lesa, kde si siahnem na život. Bolo to najlepšie riešenie, aké mi napadlo. Takto by som striasla všetky svoje problémy. No po týchto pár dňoch, pravdu vám poviem - neviem koľko ich bolo. Začalo sa mi páčiť žiť. Takto sama, bez šikany a problémov. V skromných podmienkach, ale šťastná. Naozaj sa mi začínalo páčiť. V hlave som si premietala celý môj útek. Od začiatku až po teraz. Ako som bežala a nevládala, ako som stretla Lukáša. Ako som prespávala v kríkoch so strachom, že ma v noci počas spánku niečo napadne. S týmito myšlienkami v hlave som takmer zaspala keď tu ma zrazu prebral akýsi krik: ,,Drž hubu a nebuď citlivka! Priviaž ju k stromu, zalep jej hubu a zdrháme!" ,,Prečo? Prečo si zvolil práve takýto spôsob smrti? Nemôžeme ju rovno zabiť?" Takmer som vykríkla. Stuhla som, že by sa vo mne krvi nebol dorezal. Zimomriavky som mala po celom tele. Schúlila som sa do kĺbka a takmer som nedýchala, bála som sa, že ma ten netvor začuje a bude aj po mne. ,,Nie! Chcem, aby trpela. Zničila mi takmer všetok majetok!!! Notak Alex! priviaž ju padaj!" ,,A ako vieš že skape? Čo ak ju tu niekto nájde?" ,,Prestaň, do tohto lesa nikto nechodí! Sám som tu prvý krát. Je to ďaleko od všetkých dedín a o mestách ani nehovorím! Tak viaž lebo ťa tu nechám s ňou!" Výkriky boli stále hlasnejšie. Ďalej som počula len silnú ranu päsťou a zakvílenie. O chvíľu nato naštartovalo auto a odišlo. Keď som nepočula žiadne iné zvuky len kvílenie, chcela som sa ísť pozrieť. Stále som však mala strach, ktorý ma nepustil.

....................................................................................................................

Ďalší diel je tu :) dúfam, že bol aspoň o niečo zábavnejší ako minulé 2 diely :D budem rada za každé votes a komentáre. :)

Laura na útekuWhere stories live. Discover now