Laura na úteku

Kapitola 4

Možno po pár minútach, možno po hodine. Neviem presne, ako dlho mi trvalo, kým som sa prekonala a vyliezla som zo stromu. Chvíľu som stála na mieste, no keď som nepočula nič zvláštne, zasvietila som si baterkou. Pomaly a čo najtichšie som sa vybrala k stromu. Pod nohami i šuchotali listy a praskali konáriky. Mám taký pocit, že okolo mňa preletel netopier. Mám z nich fóbiu, no teraz ma nezaujímalo nič iné, len dostať sa na miesto. Svietila som baterkou, keď sa asi 10 metrov predo mnou zaleskla akási páska. ,,To musí byť ono, strom, kde ju prilepili." šepla som si pre seba a rozbehla sa. Prišla som k stromu od prekvapenia som sa musela štipnúť na ruke. O strom bol lanom priviazaný nevinný psík. Vlastne to bola fenka, ale to je teraz jedno. Pozerala sa na mňa nevinnými očkami a stále kňučala. Bol to neskutočne smutný pohľad. Sama v noci uprostred lesa a psík priviazaný k stromu. ,,Čo ti to tie svine urobili??" spýtala som sa toho malého úbožiatka. Ďalej som sa nemohla pozerať, ako trpí a tak som z vrecka vytiahla nôž a opatrne prerezala pásku, ktorou mala zalepenú papuľu. Potom som rozviazala lano a strčila ho do batohu. Na niečo sa predsa zíde. Fenku som si pritúlila k sebe a ona ma začala celú oblizovať. Bola mi vďačná. Ani sekundu som nerozmýšľala, čo ďalej. Zobrala som ju do náruče a pomaly som odkráčala späť k môjmu stromu. Baterkou som si posvietila na fenku, aby som si ju lepšie prezrela. Bola bielo-čierna s fľakmi na tvári. Pravdepodobne borderská kólia. Na krku mala ružový obojok a na ňom striebornú kostičku s vygravírovaným menom - Keysi. Bola krásna. Položila som ju na zem a povedala jej, aby nikde nešla. Ja som zatiaľ skočila do stromu von som vyšla aj s mojou zelenou dekou. Z deky som spravila košík, ktorý som priviazala na lano. Keďže vchod do stromu bol veľmi vysoko, Keysi som vložila do ,,košíka" a pomocou lana som ju dostala dnu. V strome, keď sme už boli v teple a v bezpečí, položila som Keysi do svojej ,,postele" a prikryla som ju dekou. Z batohu som vybrala lesné ovocie, ktoré mi zvýšilo od večera a položila som ho pred ňu. Najprv ho len oňuchávala, no nakoniec sa odvážila a zjedla všetky lesné maliny a  jahody. Bola som už dosť unavená, tak som si ľahla ku Keysi a obe sme zaspali. Už od tejto chvíle mi bolo jasné, že Keysi mi bude vernou kamarátkou. Ráno, keď som sa zobudila, Keysi už bola hore. Olizovala mi ruku a veselo štekala. Opatrne sme vyšli zo stromu a zaviedla som ju k lesnému potoku, aby sa napila. Ja som si opláchla tvár a tiež som si z potoka trošku odpila. Bola som smädná, veď som nepila takmer dva dni. Potom sme s Keysi blúdili po blízkych kríkoch a objedali sme maliny, jahody, čučoriedky, černice... Skrátka čo príroda dala. No nebolo to také voľné pobehovanie po lese. Dávala som si obrovský pozor na to, aby sem neprišli znovu tí chlapi. Tiež som sa bála, že tu niekto uvidí mňa. Preč som už dosť dlho a som si na milión percent istá, že prečesávajú všetky lesy v okolí. Preto som sa vonku nezdržiavala viac, ako bolo potrebné. No teraz, keď mám Keysi, vonku som sa zdržala o čosi dlhšie. Sedela som na kameni obrastenom machom a hádzala som konáre. Keysi behala ako blázon a nosila mi ich späť. Keď sa však začínalo stmievať, vrátili sme sa späť do nášho domova. Domov. Pod týmto slovom si teraz predstavujem mňa, Keysi a náš obrovský dutý strom.

........................................................................................................................................

Dnes trošku kratšia kapitola ale dúfam, že sa páčila :D

Tento krát venované Kike, Eme a Sofi. Do venovania mi ide pridať iba jedna, takže ďalšie časti budú hore vaše mená :) ale každá kapitola je venovaná hlavne vám trom ♥