Laura na úteku

Kapitola 9

,,Keysi. Moja Keysi! Takže.. Ona žije? Oni ju nezabili?" ,,Ako to myslíš, že tvoja? A nie, nezabili. No nebyť mňa, Key tam zomrie." ,,Keysi je moja borderská kólia. Keď som sa sem musel nasťahovať, strýko mi ju v noci zobral a povedal, že ju zabil. Že v jeho dome žiaden smradľavý a všivavý pes nebude. Keysi bola moja najlepšia priateľka. Mal som ju od malička. Od úplného šteniatka. Dostal som ju pod stromček, keď som mal 11. Teraz mám takmer 17 a bolelo ma to. Nechcel som, aby mi ju zobral. Vieš Laura, niesom ako on. Preto som ťa prebral. Chcem ťa odtiaľto zobrať. Chcem ťa zachrániť. Oni sa vrátia až o 4 dni. A, keď vravíš, že Keysi ešte žije, nemohli by sme ju nájsť?" ,,Lukáš, veľmi rada. Len mám z toho zlý pocit. Bojím sa, že je to pasca." ,,Laura prosím, dôveruj mi! Poď ideme!" ,,Veď je tma. Nenecháme to na ráno." ,,Nie, Laura. Prosím. Pôjdeme autom. Musíme ju nájsť!" a tak som teda pripustila a šli sme ju hľadať. Hľadali sme strašne dlho. Rozvidnievalo sa, no Keysi nikde. Volali sme na ňu, hľadali sme všade. Dokonca som bola aj v našom strome. Ani tam však nebola. Bola so už strašne unavená. ,,Lukáš, prosím. Poďme späť. Nevládzem. Som strašne unavená. Hladná, smädná. Zubnú kefku a mydlo som nevidela vyše mesiaca. Jedla som len lesné ovocie a pila špinavú vodu z potoka. Naozaj nevládzem. Nedokážem prejsť takú vzdialenosť. No domov ísť nechcem. Prosím, len si chcem trochu oddýchnuť. Sľubujem, že Keysi pôjdeme hľadať znova. Veď aj mne na nej záleží!" ,,Dobre, dobre.. Mala si to povedať skôr. Poď, zvládneš ešte pol hodinku? Zastavili by sme sa v obchode. Kúpim ti všetko čo budeš potrebovať. Neboj sa, ja ťa odtiaľ dostanem a nikto nič nezistí. Vieš, nechcel som ti to hovoriť, ale som na tom podobne. Odkedy mi zomreli rodičia, nebol som v škole. Keď sme sa stretli v lese, bol som sa nadýchať čerstvého vzduchu. V ten deň som sa sem nasťahoval. Vedel som, že si neprišla na huby, ako si mi povedala. Vedel som, že za tým ničo iné. Laura?" Na to som mu nič nepovedala. Len som zacítila, ako si ma pritúlil k sebe a pošepkal mi: ,,Ľúbim ťa." Jeho hlas som počula len z diaľky. Bola som strašne vyčerpaná a vôbec som nevnímala okolie. Lukáš mi stále niečo hovoril, no ja som nepočula. Len som pocítila prudkú bolesť v hlave. Nič viac si nepamätám. Znovu som sa zobudila na Lukášovej posteli. Otvorila som oči a v izbe som bola znovu sama. Po chvíli však vošiel Lukáš. Sadol si na posteľ a povedal len tiché ,,prepáč." Potom mi priniesol teplý čaj. ,,V kúpeľni máš sprchový gél, šampón a zubnú kefku. Choď sa dať dokopy a potom mám pre teba prekvapenie." ,,Ďakujem." Povedala som a jemne som sa usmiala. V kúpeľni som si vyčistila zuby a dopriala som si teplú vaňu. Po asi hodine som vyšla a na posteli ma čakalo moje prekvapenie. Neverila som vlastným očiam. Bolo to.. Také.. Krásne a zároveň ma to dojalo. Na posteli sedel Lukáš s kyticou červených ruži a pri ňom... Pri ňom ležala Keysi. Rozbehla som sa k Lukášovi a zvalila sa naňho na posteľ. Pomedzi naše bozky bolo počuť len: ,,Budeš so mnou chodiť?" A moje ,,Áno." Z tejto krásnej romantickej chvíle nás však vytiahol Keysin brechot na okno. Myslela som, že znovu odpadnem. Tí dvaja muži sa vrátili. Čo teraz? Zabijú nás všetkých troch? Keď som to videla, zatočilo sa mi v hlave a znovu som sa rútila na zem. Lukášove reflexy však boli rýchle. Chytil ma a volal na Keysi. Bežal so mnou dolu schodmi nejakými dverami, a do tmavej miestnosti. Boli sme v garáži. Lukáš otvoril zadné dvere a položil ma na pohodlné čierne sedadlo. Keysi naskočila ku mne a na Lukášov pokyn stíchla. ,,Počkaj tu Laura. Hneď som tu. Musím ich zabaviť. Prosím Laura, bez ohľadu na to, čo budeš teraz počuť. Dôveruj mi. Som len tvoj a som tu len pre teba. Dostanem ťa odtiaľto. Zostaň tu. Keysi, ty tiež! Ľúbim ťa, Lau." Lukáš zavrel dvere, zhasol svetlo a bežal hore. Cez steny som však počula ich rozhovor. ,,Á, strýko. Už si späť? Veď si mal prísť až o dva dni. Stalo sa niečo?" ,,Nič sa nestalo, len sa zmenili plány. Tak čo, Metlička ešte spí? Idem sa na ňu pozrieť." ,,Strýko, neviem. Nedávno som tam bol a ešte spala. Nechaj to teraz tak. Choď sa hore usadiť a daj si kávu. Ja zatiaľ skočím do obchodu po nejaké pečivo. (chleba štyri rohliky, k tomu segedínky gulaš 4 knedliky! :D )" ,,Dobre teda, ďakujem ti synak." O minútku na to bol už Lukáš pri mne a štartovali sme. ,,Neboj sa, do žiadneho obchodu nejdem. Hoď mi to prosím niekde k sebe." Povedal, a podal mi tašku. ,,Čo máš v tej taške?" ,,Všetko, čo budeme potrebovať. Takmer všetky moje veci, deky, vankúš, jedlo, nejaké minerálky.. Skrátka sa sem už neplánujem vrátiť. Neboj sa Lau, dostaneme sa do bezpečia. Bude to ďaleko, no je tam krásne. Nikto nás tam nemá šancu nájsť. Budeme tam len my. Ja, ty a Keysi.

.........................................................................................................................................................................

Kapitolu pridávam až dnes, nemala som pri seba notebook a kapitola potrebovala ešte nejaké úpravy. Dúfam že sa páčila. V komentoch môžete typovať kam Lukáš vezie Lauru. Čo myslíte, je Lukáš naozaj iný ako jeho strýko, alebo sa z neho vykľuje rovnaký podvodník a klamár?