Change

Chapter 1.

Slnečné lúče ma úspešne vytiahli z postele. Ako každé ráno som si len potvrdila aký je môj budík nespoľahlivý. Posadila som sa na okraj postele a pri prvom pokuse aspoň trochu sa natiahnuť som zhodila trup ku kolenám. Takto sa to vlieklo každé ráno,presne som vedela, čo príde a nebolo možné to zmeniť. Keď som sa zamyslela nad priebehom dňa, až ma zmrazilo.Neuveriteľne obyčajný deň, v ktorom som sa ako vždy, snažila beznádejne nájsť niečo po čom túžim,niečo prečo som schopná naozaj bojovať, niečo čo sa dá nazvať cielom. Každý deň som dúfala, že na to prídem,ale nič také sa nestalo.

Zdvihla som sa z postele a prešuchtala sa do kúpelne, kde som v zrkadle zbadala len kruhy pod očami,vlasy zapletené v polorozpadnutých dvoch priberaných copoch,ktore som rozplietla a dala do jedného pokudleného drdolu a potom...potom už len oči. Oči, v ktorých prevládalo zúfalstvo a smútok. Kedysi som sa nad tým zamýšľala, ale aj to časom človeka prejde, keď sa nič nemení. Umyla som si tvár a prezliekla sa. Zo skrine som vylovila jedny z roztrhaných čiernych riflí, Oasis tričko a košeľu,nebolo nad čím rozmýšľať, dnešok bol ako stvorený pre Oasis.  Schmatla som tašku a mobil so slúchatkami.

Vonku bolo chladné počasie. Vietor sa mi hral s vlasmi a chlad mi poskakoval po rukách. Nadýchla som sa a všetko sebavedomie,presvedčenie a bojovnosť som ukryla hlboko v sebe.Všetky neprejavené emócie sa zhovárali hlboko v mojej mysli.

Cestou do školy som sledovala všetkých tých ľudí ponáhľajúcich sa za prácou a rozmýšľala, či to tak bude aj so mnou. Vlastne som veľmi dúfala že nie, ale zároveň som to chcela. Dve moje ja sa nikdy nevedeli rozhodnúť. Chcela som zažiť niečo neobyčajné, nečakané a možno niečo trochu ako zázrak.

V triede už boli skoro všetci,takže ako prvé ma takmer zborovo pozdravili. Sadla som si hneď dozadu k oknu a rozvalila sa na lavicu hľadiac na ostatných.

Počula som zavŕzganie stoličky. Lenivo som odvrátila pohľad a... Ah, ako inak...spolužiak, večne výmýšľajúci nejaké hlúpe hry alebo stávky, čiže Tony. Občas mi príde zvláštne, že ho to stále baví, ale mne to chvíľkovo vylepšilo náladu. Hneď ako zbadal môj ako-taký záujem, spustil„Neverím, že by si niekedy niekoho zbalila" otrávene som sa  som sa naňho pozrela, čož ho neodradilo a aj tak pokračoval „No asi ti poviem pravidlá a tak... Zatiaľ sa na to dalo 5 dievčat, je to hlúpa stávka, v ktorej ide len o namotanie si chalana okolo prstu...V podstate. Ten kto vyhrá má 2 gramy nejakeho nového materošu Chrisovej trávy zadarmo. Časový limit je mesiac" hrdo dokončil, ja som sa len uškrnula. Veľmi dobre som vedela aká primitívna táto stávka je, ale tie dva gramy...Hmm Chrisovej tráva je fakt dobrá, to viem. „Fajn a ak niekto prehrá? Aký je trest?" až keď som zbadala jeho zarazenie došlo mi, že to vôbec nedomyslel a tak som to nechala tak,nie každá prehratá stávka predsa musí mať trest.
Hneď po škole sa ostatný zaradený v stávke prihrnuli ku mne a stanovili zásadné pravidlo. Určili sme jednu zoznamku, ktorú možme využiť a takto mi na ploche pribudla nová appka *WE*... Asi najznámejšia zoznamka medzi ľuďmi. Nikdy by som niečo také v mobile nemala, ale za tú trávu to stálo, a keď, tak môžem si to rozdeliť s tým človekom a brať to, ako malý úplatok.

Cestou domov som si spravila účet, hodila tam pár z tých fotiek čo mám a rozmýšľala, akou vetou budem začínať konverzáciu. Hodila som mobil do vačku a zapla si hudbu. Ako som znova sledovala ľudí, prišli mi už omnoho pokojnejší. Rozmýšľala som aké sú ich životy a čo ich čaká doma. Tisícky rôznych príbehov no ani jeden nie je môj.

Hneď ako som sa pripojila na wifi doma zacinkalo mi v telefóne niekoľko upozornení. Chvíľu som vyjavene sledovala obrazovku a potom mi konečne trklo. Otvorila som WE a už tam bolo niekoľko správ. Väčšina z nich bola "nečakane" perverzná. Nechala som tam len niektorých a všetkým odpovedala rovnakým "Ahoj :)". Postupne som ich vymazávala stále viac a viac. Nemohla som zniesť to sebavedomie niektorých z nich a to, ako si mysleli, že všetko je úplne perfektné. Z neznámeho dôvodu moju hlavu navštívila depresia a tak som schmatla bundu a vyšla von na medzi poschodie. Sadla som si ku zábradliu a vytiahla cigaretu.

Ako malá som si vravela, že sa takého sajrajtu nikdy nedotknem ani žiadnej inej drogy, ale teraz mi to bolo jedno. Jediné čo som nechcela, aby to zistili moji rodičia. Nabrala som silu na ďalšie odpisovanie. Nič,absolútne žiadny ľudia, ktorých by som mohla vystáť a tak som si povedala, že jediné čo musím zistiť sú veci okolo stávky. Na moje prekvapenie nikto nesúhlasil. Cítila som, ako sa mi kútiky úst ťahali do úsmevu. Naozaj si títo ľudia myslia, že tu nájdu nejakú životnú lásku? Buď som sa vysmievala sebe samej alebo nad ich naivnosťou. Vypla som tú hlúpu zoznamku a zvýšila hlasitosť hudby.