Change

Chapter 4.

Vo štvrtok som sa vrátila zo školy celkom unavená, písala som Cassie všetko o tej stávke a chcela som, aby sme išli von.

Znova som sedela na chodbe pri zábradlí a držala cigaretu. Zrazu som počula buchnutie dverí a zbadala otca.„Do riti!" rýchlo som uhasila cigaretu a špak schovala pod bundu no stále to smrdelo.

Naklonil sa ku mne„Smrdíš" nepozrela som sa naň, pretože som presne vedela čo bude nasledovať. Nedala som si pozor a teraz budem mať problém,ako to, že som zabudla na príchod otca?! Chytil ma silno za zápästie odvliekol do izby „Už som ti raz hovoril že nebudem tvoje správanie tolerovať! Vôbec sa neučíš a chováš sa ako sprostá.Nehovoriac o tom ako vyzeráš! Myslíš, že takto sa chovajú dobré dievčatá? Si iba obyčajný rozmaznaný fracek..." vrieskal na celý byt, nečudovala by som sa ak to počujú susedia, ale tí to už dávno prestali riešiť. Jeho tvár bola blízko tej mojej a za každým odporným slovom na mňa doleteli sliny. Bolo mi až na vracanie, keď som cítila z jeho úst alkohol.

Po dlhom poučovaní a nadávaní som sa cítila ako moja matka ešte pred tým, ako ju mlátil. Jasne že som mu to musela všetko povedať a potom som sa už právoplatne cítila ako ona. *Aj tak vitajte modriny*

Odišiel a zamkol dvere. Nahnevalo ma to, ale aj tak som mala plán, ako sa môžem vypariť. Predsa len nestalo sa to prvý krát, tak ako by som mohla nemať plán. Na tvári som cítila úsmev. Vedela som, že sa chvíľu nebudem môcť vrátiť domov. Potrebujem u niekoho zatiaľ byť, aspoň kvôli prespaniu. Rozmýšľala som či pôjdem ku Cassie, ale to som nemohla riskovať. Určite by môjho otca napadlo, že som tam a hlavne musela by som ísť do školy, no a tam by ma našiel na 100%. Nič ma nenapadalo a tak som aspoň zbalila veci,ktoré potrebujem, zpod postele vytiahla hrubé lano, ktoré sme vždy brávali na stanovačku. Tam bol môj otec vždy normálny a dokonca s ním bola zábava. Rýchlo som zahnala tieto spomienky a schmatla tašku z vecami. Vždy keď som utekala z domu cítila sa tak nepolapiteľne.

Skĺzla som dolu a zavolala Cassie, aby o 35 minút vyšla na chvíľku von.
Sedeli sme na schodoch a rozmýšľali kam pôjdem. Cassie nakoniec uznala za vhodné zavolať Chrisovi a vypýtala od neho číslo na Sida. Sid bol vždy fajn, síce s ním nebola extra sranda, ale vždy vedel čo povedať a hlavne mal rodičov flegmošov. Cassie mi to všetko vybavila, dokonca ma bola aj odprevadiť a dohodli sme sa, že jej budem písať. Videla som, že má strach, ale tak ako som vedela ja, že sa nič nestane, vedela to aj ona. „Daj si pozor a daj mi vedieť keby niečo. Zajtra sa uvidíme, donesiem ti učivo a stávkové informácie" na koniec sa trochu pousmiala a odišla. Vedela som, že ju nesmiem nikdy stratiť. Bola pre mňa jediným človekom na ktorom mi záležalo.

Z myšlienok ma vytrhol Sidov dupot, keď schádzal schody „Čau, koľko sa zdržíš?Nie, že by mi to vadilo, ale máme s Chrisom nejaké plány"pozrela som naň „Nebudem tu dlhšie ako dva týždne a ak hej nemusíš sa obávať o svoje plány. Nemienim ti zavadzať, keď bude treba pôjdem inam" nahodila som falošný úsmev a vykročila do vnútra domu.