Change

Chapter 5.

Ležím tu zabalená v spacáku a klepem sa od zimy. Len som potichu dúfala že to Sid nevie, bolo mi trápne už len to, že tam som, ale aj tak som mu bola vďačná.„Počuj Dária, nemyslíš, že by si mala prestať vyvádzať? Tvoj život nieje tak na hovno ako si myslíš ja..." na chvíľu sa odmlčal, zišiel z postele a sadol si vedľa mňa. Stále som sa triasla, chytil mi ruku a pokračoval „Ja viem, že to nevnimaš...Nikdy. Ale ja ťa mám rád a nechcem,aby si si ublížila." pozeral sa priamo na mňa. Nečakala som od neho takéto vyznanie. Vždy som ho brala ako niekoho, kto nevníma čo sa okolo deje, ale toto... Nevedela som čo spraviť a tak som sa odsunula a otočila chrbtom. Sid si len vzdychol vstal a odšuchtal sa do postele. Po tomto som už nemohla zaspať a tak som len potichu zašomrala „Prepáč". Počula som že sa v posteli pretočil. Niežeby som ho nemala rada, ale vadilo mi že ku mne niečo cíti. Je to nanič.

Keď som ráno vstala vedľa mňa ležal uterák a tácka s kávou. Sid už bol preč a dom bol prázdny.Rozmýšľala som, čo asi budem robiť celý deň. Nič ma nenapadalo a tak som zobrala uterák a išla do sprchy. Ľadové kvapky sa kĺzali po mojej koži. Nemohla som prísť na nič pozitívne a všetky myšlienky v mojej hlave prevŕtavali každučký kúsok mozgu. Vyšla som zo sprchy a vypila kávu. Po chvíli uvažovania som zapla Sidov notebook a prihlásila sa na svoj facebook. Od Maxxieho som mala asi 5 správ. Nenapísala som mu nič od vtedy, ako sme sa dohodli na stretnutí. Na stretnutí, ktoré malo byť už zajtra. Nechcela som na to myslieť a tak som sa rozhodla, že sa prejdem do knižnice vezmem si nejaké knihy nech mi dnešok rýchlo ujde.

Ako som sa vrátila z knižnice Sid bol už v izbe. Pripadal mi zničený a mala som pocit že odo mňa čaká niečo.  Vlastne neviem kde som na to prišla... Nebola som doňho zaľúbená ani nič také, ale chcela som mu poďakovať a tak som prišla k nemu, sadla si na jeho kolená a pobozkala ho. Cítila som, že ho to prekvapilo, ale aj tak sa pridal. V mysli som bola niekde úplne inde. Odtiahol má od seba a šťastné sa zasmial. Nedokázala som mu úsmev opätovať vlastne bolo pre mňa dosť náročné udržať si neutrálny výraz. Objal ma a zašepkal „Viem že to len hráš a nemusíš to robiť". Neviem, ako to dokázal,ale cítila som uňho istú podporu a rozhodla som sa mu veriť, veriť viac ako iným. Sid sa jednoducho prebojoval k mojim pocitom. Odteraz bude mojím priateľom. Bude pre mňa tak dôležitý ako Cassie. Už som nedokázala všetko držať v sebe a po tvári mi začali stekať slzy. Pritisol si ma k sebe ešte silnejšie.

Nakoniec som sa a postavila. Cez všetko som sa teraz naňho úprimne a vďačne usmiala. Potom, ako sa najedol sme hrali spolu hry. Bol to dobrý hráč a nebolo len také ľahké nad ním vyhrať. Chcela som vedieť prečo prišiel zo školy tak skoro, často som sa naň pozrela a rozmýšľala či sa ho to mám alebo nemám spýtať, keď zrazu „Bál som sa že tu nebudeš, preto som prišiel skôr."

Večer na prechádzke som Cassie všetko povedala. Po dlhom rozprávaní sa zastavila a pozrela na mňa pohľadom, ktorý som si nevedela vysvetliť. „Dária, keď mu niečo urobíš, tak ťa zjem"zasmiala sa a pokračovala v kráčaní. Kúpili sme si pizzu a prešli celým mestom. Povedala som jej aj o chalanovi z tej stávky a dokonca jej sa páčil.

K Sidovi som prišla neskoro, takže sa už učil. Sadla som si vedľa a sledovala ho. Čo si o mne asi myslí? Ako ma môže mať rád? Nebola som si istá ničím. Bola som tak zamyslená, že som si ani nevšimla, keď som zaspala vedľa neho. Vlastne, keby nepotrebujem ísť na záchod tak ani nezistím že ma uložil do svojej postele a sám si ľahol na zem. Ešte stále sa učil,nechápala som, ako to môže byť preňho tak dôležité. Z postele som sa zošuchla znova k nemu. Cítila som sa pri ňom bezpečne.. Nad touto myšlienkou som sa trochu pousmiala a vytlačila som ho z môjho spacáku nech ide pokojne do svojej postele. Znova som zaspala.