Change

Chapter 2.

Na druhý deň v škole sa už viacerí dozvedeli o stávke a vypytovali sa každého, či sa s výhrou potom podelí. Mala som hroznú náladu. Cez hodinu som len pozerala do okna. Moje známky nikdy neboli dobré nemala som ani najmenší záujem sa niečo naučiť, nepoznala som totiž dôvod, pre ktorý by som to mala robiť. Svoju budúcnosť som už dávno zahodila a nechcela som sa nad tým ani zamýšľať.

Zavybroval mi mobil a ja som hneď natiahla poň ruku.Ďaľšie správy. Všetko nezaujímavý ľudia. Zchádzala som zoznam a úplne pri konci som pri niekom mala pocit, že by to mohlo byť ono. Odpísala som ako vždy "Ahoj" a prezrela si jeho profil, keď som zistila akú hudbu počúva trochu som sa potešila,  zbadala som totiž tričko jednej z dobrých skupín. K odpovedi som pripísala, že je jeden z mála, čo počúva dobrú hudbu. Odpísal celkom rýchlo a dokonca gramaticky správne. Chvíľu sme si písali a potom si vypýtal môj účet na facebooku. Najprv mi prišlo hlúpe dávať mu ho, ale ak mu ho nedám, tak už možno nenapíše . Noh ... Jednoznačne, ak si ho pridám môžem ho kedykoľvek vymazať.Už som ho mala v priateľoch, ale neodpisovala som mu. Na WE nemal skutočné meno takže som ho zistila až teraz. *Maxxie, hm celkom neobyčajné meno*, ale istým spôsobom sa mi páčilo. Už sa mi nechcelo rozmýšľať nad tým, čo by bolo vhodné odpísať. Vypla som dáta a pokračovala v bezvyznamnom premýšľaní nad životom mojím alebo životom iných.

Po únavnom dni v škole, ktorý bol pre mňa úplne zbitočný som sa zvalila na posteľ a nechcela pohnúť ani prstom.Okolo mňa bol poriadok, nikdy som v izbe nemala bordel, pretože veľa vecí som nepoužívala a tak zostali vždy na svojom mieste.Zobrala som notebook a nevedela som sa rozhodnúť, aký seriál si pozriem v tom ma napadlo, *aké seriály asi pozerá?* Zapla som mobil a už tam bolo niekoľko správ z toho nič nebolo dôležité.Nechcela som sa nejak prejavovať,alebo teda pôvodne nie. Ako som písala tú otázku rozmýšľala som nad tým, že je to nepodstatná informácia, ktorá by ma vôbec nemusela zaujímať. V momente mi odpísal. A práve tu sme sa každý nekonečne rozpisovali o hercoch,častiach a sériách a ďalších vydaní. V jednej chvíli mi to prišlo super, ale vždy som verila, že priatelia mi narobia len problémy, že ľudia na ktorých mi záleží mi prinesú aj zábavu ale aj trápenie. Je to ako začarovaný kruh, ale nemôžem povedať, že nemám priateľov. Jedna jediná osoba, ktorá mi skutočne pomáha a je úprimná alebo aspoň verím, že je úprimná, tu je. Zaujíma sa o to čo ja, teda máme veľa spoločného aj keď ona je skôr ten typ čo je pre všetky dni šťastný. Potom sú tu ešte ľudia, ktorý si myslia, že sú moji priatelia, čož mi občas vadí. A samozrejme sú tu potom decká z party, kde zažívame každý svoje preferované šťavy a vobec,všetku zábavu. Sme nerozdelítelný, ale aj tak neviem veľa jeden o druhom. Každý sa snaží nechať problémy jednoducho doma.

Písali sme si celý večer a ja som mala pocit akoby ma niečo napĺňalo.  

Pozn.a.: Budem moc rada za každú vašu úprimnú kritiku