Change

Chapter 8.

Prišla som na stanicu trochu neskôr a Maxxie tam už bol. Zdiaľky vyzeral trochu unavene, ale aj tak sa moja nálada zmenila. 

Usmial sa a objal ma. Tentokrát som sa neodtiahla a nechala to tak. Cítila som sa nesvoja a celý čas som rozmýšľala, ako mu mám povedať, že mi ide hlavne o tu stávku. Spýtala som sa ho aký mal deň a to sa rozhovoril na celkom dlhý čas. Moc som nepočúvala a skôr som pozorovala kam ideme, pretože som si to celý čas vlastne neuvedomovala, ale kráčali sme k lesu a mojej obľúbenej lesnej cestičke. Popravde, už som tam dlho nebola, vlastne od vtedy, ako som tam bola s Leom. Len tak by the way, Leo má teraz 21 a bol to môj dobrý kamoš až kým mi nedošlo, že jediná vec, ktorú chce... je sex. A vôbec sa celkovo dosť zmenil.

Kráčali sme už takmer po tme, pod nohami nám praskali konáre a fúkal jemný vánok. Zrazu som ležala na zemi a pozerala sa na šibalsky vysmiatu tvár s tými kúzelnými očami. Ležali sme vedľa seba na mäkkej tráve a ešte stále vyhriatej pôde pod ňou. Práve zapadalo slnko. Na jednej strane bolo vidieť už niečo z mesiaca a rysovala sa noc, zatiaľ čo na opačnej strane sa ešte stále slnko lúčilo s dňom a oblaky sa rúžoveli. Obaja sme boli ticho a užívali  si to. Bola to chvíľka, ktorú som prežila s Maxom. Chvíľka, ktorú nezabudnem ja a ani on. Otočil sa ku mne a ja som sa zvedavo obzrela tiež, usmieval sa. Priblížil sa ku mne, jeho pery sa dotkli tých mojich,... Cítila som to, prúdilo to v mojich žilách,každým jedným úderom môjho srdca. Nebolo to prvýkrát, ale ja som sa tak cítila. Pritisol si ma k sebe, pobozkal ma na krk a pošepkal „Nezabudni” . Niečo vo mne horlivo pritakalo na súhlas.

Videla som ako odchádza vlak, v ktorom Max sedí. Moje telo bolo znova prázdne. Stála som tam a cítila ako sa všetko vracia späť. Späť do života, v ktorom žijem ako poštová schránka,do ktorej nikdy nepríde žiaden list. Vybrala som cigaretu a hľadala zapaľovač „kam sa ten kretén zakotúlal” zamrlala som potichu. „Hľadáš oheň, kočka?” pretrhol má z rozmýšľania Leo. Jediné čo som si pomyslela bolo to, že čo tam kurva robí a prečo sa mi vôbec prihovára. „nie len hľadám niečo, čím si zapálim cigaretu.” otrávene som odpovedala a on sa nechápavo obzrel „ach, áno hľadám oheň” „je ťažké ti rozumieť, vždy si hovorila nepriamo. Tu máš a nemáš zač.” podal mi zapaľovač a ja som znova zbadala ten jeho prefíkaný úsmev,ktorý som na ňom vtedy mala tak rada. „Čo tu robíš? Nemáš byť náhodou na placi?” Leo dealoval a čo som ja vedela tak nie len trávu, keď som sa ním bavila, nebol tak ďaleko ako dnes, bol mladý, ale teraz ma totálne šialeného šéfa. Počula som, že už mal sedieť niekoľko krát v base, ale vždy si to za neho zlizal niekto iný. „Dnes som sa na to vyjebal, ale ak niečo chceš...Eh nie si ešte decko.” tak ja som decko...Zaujímalo by ma kto sa za mnou pred rokom toľko hnal, za takým deckom. „viem že to nemáš čisté,od teba by som nebrala ani tabak” podala som mu zapaľovač a otočila sa smerom na odchod. V Tom som zacítila bolesť, tak silno ma smikol k sebe, až som si nestihla ani uvedomiť, že sa mu dívam do tváre. Tak strašne sa zmenil. „Neviem s kým sa to flákaš, ale počúvaj ma, mám sto krát lepšiu robotu ako ty. Hah, kurva. Keby sa to dozvedel tvoj ocko. Neviem, kto sa teraz stará o to aby ťa nemlátil, ha?” vtedy som si spomenula akú má silu, vtedy som si presne spomenula ako som sa vtedy ledva od neho dostala. Hneď ako uvoľnil zovretie, vyšmykla som si ruku „Odpovedám priamo, len ty ma nepoznáš!”  a kráčala preč. Preč od tohto dňa.

Celu cestu som rozmýšľala nad  s tým čo mi povedal *hah kurva* nie som štetka...Nie som a nechápem odkiaľ takú kraviny vzal a vôbec prečo tam do riti bol.

U Sida som vypila čaj a rovno išla spať. Ani som si nevšimla, že Sid nie je doma.